Hronsek

Hronsek
obec
Zrekonštruovaný vodný hrad Hronsek
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Podpoľanie
Vodný tok	Hron
Nadmorská výška	312 m n. m.
Súradnice	48°39′32″S 19°09′14″V
Rozloha	7,3 km² (730 ha)
Obyvateľstvo	662 (31. 12. 2024)
Hustota	90,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1250
Starosta	Miroslav Ostrihoň (nezávislý)
PSČ	976 31 (pošta Vlkanová)
ŠÚJ	580236
EČV (do r. 2022)	BB, BC
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Záhumnie 26 976 31 Hronsek
E-mailová adresa	obec@hronsek.sk
Telefón	048/4188 107
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hronsek
Webová stránka: hronsek.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice.

Dejiny

Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Mongolom (Tatárom...), zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.

Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.

Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina – Geczyovci, písali si šľachtický prídomok „de Garamszek“ (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Vodný hrad

Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703 – 14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.

V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.

Soósovsko-Géczyovský kaštieľ

Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.

V zámockej záhrade je stará, vyše 200-ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.

Drevený artikulárny kostol

Miestny evanjelický kostol je drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obec, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka. Kostol stavali od roku 1725 do 1726, teda za jednu sezónu. Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.

• 
  Kaštieľ
• 
  Vodný hrad
• 
  Drevený artikulárny kostol
• 
  Drevená zvonica

Osobnosti obce

Rodáci

• Ondrej Braxatoris (* 1782 – † 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.
• Miloslav Krčméry (* 1860 - † 1902), evanjelický kňaz, redaktor, hudobný skladateľ.
• Branislav Hronec (* 1940), hudobník, klavirista, hudobný skladateľ.

Pôsobili tu

• Ján Simonides (* 1648 – † 1708), evanjelický kňaz, galejník, pedagóg, literá.
• Jozef Melcer (* 1800 – † 1854), evanjelický kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní.
• August Horislav Krčméry (* 1822 – † 1891), evanjelický kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
• Pavol Hronec (* 1910 – † 1973, Nemecko), evanjelický kňaz, protifašistický bojovník.

Literatúra

• HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
• Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
• Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
• Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Artikulárny kostol

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronsek.