Tatári (etnikum)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozmiestnenie tatárskeho osídlenia vo východnej Európe a Rusku

Tatári sú:

  • pôvodne staroveký kmeňový zväz mongolského pôvodu
  • v 13. stor. - 14. stor. označenie rôznych národností spojených v Zlatej horde
  • dnes etnikum (potomkovia historických Tatárov) žijúci v Tatársku (v Rusku) a v rade krajín v Ázii a východnej Európe

Pojem sa začal v Európe používať od čias mongolských nájazdov (vtedy nazývaných „tatárske“) do Európy a Ázie v prvej polovici 13. storočia (na Slovensku 1241/42, pozri Mongolský vpád do Uhorska). V novoveku a do začiatku 20. storočia (často aj dnes) sa pojem Tatári používal rôzne voľne na označenie prakticky akýchkoľvek moslimov v Rusku a okolí, alebo pre kmene vo východnom Rusku a podobne.

Hovoria pôvodne tatárskym jazykom, ktorý patrí do rodiny turkických jazykov. Veriaci spomedzi nich sú prevažne moslimovia - sunniti.

Tatári v dnešnom Rusku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 v Tatársku žilo asi 1 765 000 etnických Tatárov. V Rusku žijú aj v Baškirsku, Marijskej republike, Mordviansku, Udmurtsku, Čuvašsku, Nižnonovgorodskej, Kirovskej a Penzianskej oblasti. Tatári si tiež hovoria niektorí obyvatelia Sibíri a Krymu (Krymskí Tatári - asi 272 000, obývajú hlavne Krymskú a Chersonskú oblasť na Ukrajine). Celkovo v Ruskej federácii roku 1992 žilo asi 5,52 miliónov Tatárov.

Tatári vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo ich je na svete asi 6,71 milióna, žijú na Ukrajine, v Poľsku, Bulharsku, Číne, Kazachstane, Mongolsku, Rumunsku a Turecku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]