Preskočiť na obsah

Turkické národy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krajiny a autonómne oblasti, v ktorých je turkický jazyk oficiálnym.
Rozšírenie turkických jazykov v priestore Eurázie.

Turkické národy (iné názvy: Turkovia [jedn. č. Turk], staršie: turkotatárske národy, turecké národy, turkské národy, Turkotatári, Turci, Turci a Tatári, zriedkavo Türkovia, türkské národy, Turkiti, turkitské národy, Turkmani, Turkomani[1]) je jedna z najväčších ázijských jazykových a etnických skupín, rozšírená od juhovýchodnej Európy až po severovýchodné oblasti Sibíri. Jazykovo patria do rodiny altajských jazykov a fyzicky predstavujú väčšinou zmiešané typy europoidov a mongoloidov. Hovoria turkickými jazykmi.


Národ región populácia
Turci Turecko, Cyprus, Nemecko, Francúzsko, Anglicko, USA, Bulharsko, Grécko, Gruzínsko, Sýria, Irak 70 miliónov
Uzbeci Uzbekistan, Afganistan, Pakistan 23 až 29 miliónov
Azerbajdžanci Irán, Azerbajdžan 21 až 30 miliónov
Ujguri Východný Turkestan (Čína), Pakistan, Kazachstan 20 miliónov
Kazachovia Kazachstan, Rusko, Pakistan, Východný Turkestan (Čína), Uzbekistan 16 miliónov
Tatári Rusko, Turecko, Ukrajina, Uzbekistan, Fínsko 10 miliónov
Turkméni Turkmenistan, Irak, Pakistan, Irán, Afganistan 7 miliónov
Kirgizi Kirgizsko, Pakistan 4 miliónov
Čuvaši Rusko 1,8 miliónov
Baškiri Rusko 1,8 miliónov
Gagauzi Moldavsko (Gagauzsko) 0,2 miliónov
Jakuti Rusko 0,5 miliónov

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. posledné dve podľa HUBINGER, Václav; HONZÁK, František; POLIŠENSKÝ, Jiří. Národy celého světa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1985. 384 s. (Malé encyklopedie; zv. 18.)
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.