Ján Simonides (spisovateľ)
| Ján Simonides | |
| slovenský spisovateľ | |
| Narodenie | 1648 Spišské Vlachy, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 7. máj 1708 Banská Bystrica, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko) |
Ján Simonides (* 1648, Spišské Vlachy – † 7. máj 1708, Banská Bystrica) bol slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec: Pavol Simonides
- manželka: Katarína rod. Machnerová
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza, vzdelanie získal v Prešove a vo Wittenbergu (1667-1674) a po štúdiách pôsobil v Brezne ako rektor školy. Po odhalení Vešeléniho sprisahania ho väznili v Leopoldove a bol odsúdený na neapolské galeje. Cestou na galeje ušiel spolu s Tobiášom Masníkom, no po piatich dňoch ich opäť chytili a uväznili. Na slobodu sa dostal vďaka tomu, že ich vykúpil istý nemecký kupec. Precestoval veľa krajín (Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko), kým sa usadil v Nemecku, kde žil do roku 1683. Po návrate do vlasti pôsobil ako evanjelický kňaz v Banskej Bystrici-Radvani (1683-1687), Kráľovej (1688-1690), Hronseku (1691-1695), Banskej Bystrici (1695-1708), tam superintendent (od roku 1704).
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Je známy najmä ako autor cestopisných a memoárových diel, v ktorých sa venoval svojim zážitkom od odsúdenia v Bratislave až po návrat domov. Vychádzal pritom zo svojich denníkov, ktoré si cestou písal. Vo svojich dielach však neopisoval len svoje zážitky, ale venoval sa aj opisom krajov, ktoré navštívil, ich regionálnych zvyklostí, etnografických pomerov a architektúry (antické pamiatky, kláštorné a chrámové stavby). Používal jednoduchý, bezprostredný jazyk, pričom nevsúval do textu takmer žiadne náboženské detaily (biblické texty, príklady, náboženské reflexie), takže jeho dielo je považované za viac-menej svetskú prózu, ktorá v tom období bola zriedkavá.
Autor latinskej príležitostnej poézie, náboženských polemík a náboženských výchovných spisov. Obraňoval význam materinskej reči, slovakizoval biblickú češtinu, dokladom toho je jeho úvod ku katechizmu.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- 1676 – Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi (Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae), denník o jeho odsúdení, úteku, vyslobodení a živote v Nemecku (zachovali sa len tri odpisy, originál nie)
- 1676 – Galéria všetkých Bohu oddaných, spútaných navzájom reťazami kresťanskej cnosti (Galeria omnium sanctorum, catenis christianae virtutis sibi devincotorum), memoárová próza (knižne vydané v rok 1685)
- 1679 – Prenasledovaný vyhnanec (Exul praedicamentalis), memoárová próza
- 1681 – Božia moc a milosť (Gottes Kraft und Gnade), napísané v spolupráci s T. Masníkom, v diele mu patrí 7 kapitol, ktoré sú takmer zhodné s Galériou všetkých Bohu oddaných
- 1704 – Vysvětlení krestianského učení, úvod ku katechizmu, kde povzbudzoval k vzniku a využívaniu vlastného materinského jazyka (slovakizovanie češtiny)
- 1707 – Řeči, v kterých se lid boží napomíná, rukopisná zbierka kázní
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Dielo Jána Simonidesa v Zlatom fonde denníka SME
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- SIMONIDES, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 260 – 261.