František Vešeléni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Vešeléni
uhorský palatín
František Vešeléni
Narodenie1605
Úmrtie27. február 1667 (62 rokov)
Slovenská Ľupča
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Vešeléni

Gróf František Vešeléni[1] z Hadadu (starším slovenským pravopisom Wesselényi, historickým pravopisom aj Wesselini; maď. hadadi gróf Wesselényi Ferenc) (* 1605 – † 27. marec 1667, Slovenská Ľupča) bol palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp. Stál na čele protihabsburského sprisahania, ktoré bolo podľa neho aj pomenované ako Vešeléniho sprisahanie.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Erb rodu Vešeléni

Pochádzal z významného uhorského protestantského šľachtického rodu Vešeléniovcov, ktorý pochádzal z Novohradskej župy. Jeho otcom bol Štefan Vešeléni, kráľovský radca a župan Solnockej župy, matka Katarína, rodená Deršfi (Derssfy).

František sa narodil v roku 1605, miesto a presný dátum narodenia nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Banskú Bystricu.[2] Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, kde konvertoval na katolícku vieru. Jeho brat Mikuláš sa dokonca stal členom jezuitskej rehole.

Františkovou prvou manželkou bola Žofia Bosniaková (Bosnyák), z tohoto manželstva mal dvoch synov: Adama (* 1630 – † 1656) a Ladislava (* 1633). Druhou manželkou bola známa Muránska Venuša Mária Séčiová (Széchy) (* 1610 – † 18. 07. 1679 Kőszeg).

Už v mladom veku sa zúčastnil viacerých bitiek, po boku poľského kráľa Vladislava IV. bojoval na čele menšej uhorskej jednotky proti ruským a tatárskym vojskám.[3] Slúžil v protitureckom vojsku baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šurian, svojho svokra. V roku 1644 sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána Fiľakovského hradu. Roku 1646[4] bol povýšený do grófskeho stavu. V roku 1647 bol menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so švédskymi vojskami a neskôr s Jurajom Rákocim. V roku 1655 sa stal palatínom, 1660 županom Gemerskej a začas i Peštianskej župy.

V roku 1662 bol v mene španielskeho kráľa Filipa IV. vyznamenaný Rádom zlatého rúna.[5]

Stál na čele uhorských magnátov pri vystúpení proti Habsburgovcom, podľa neho bolo toto hnutie nazvané Vešeléniho sprisahanie. Zomrel však skôr, ako mohol svoje zámery realizovať, a skôr. ako bola činnosť skupiny odhalená.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upravené a doplnené vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2014-09-25]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 2. Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
  2. Vešeléni, František, 1605, resp. 1606 alebo 1607-1667. In: Katalóg Clavius. Banská Bystrica : Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online.
  3. Wesselényi. In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (maď.)
  4. GUDENUS, János József. A magyarországi főnemesség XX. századi genealógiája. [CD-rom]. Budapest : Heraldika; Arcanum, 2005. Zväzok III, s. 259. (maď.)
  5. Wesselényi, Franz. In: WURZBACH, Constantin, von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : k.k. Hof- und Statsdruckerei, 1887. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. Zväzok 55, s. 148. (nem.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]