František Vešeléni

	František Vešeléni
	uhorský palatín
Narodenie	1605
Úmrtie	27. február 1667 (61 – 62 rokov); Slovenská Ľupča
Odkazy
Commons	František Vešeléni
	Biografický portál

Wesselényi František 1659, Štubnianske kúpele dnes Turčianske Teplice

Gróf František Vešeléni^[1] z Hadadu (starším slovenským pravopisom Wesselényi, Wescheléni, historickým pravopisom aj Wesselini; maď. hadadi gróf Wesselényi Ferenc) (* 1605 – † 27. marec 1667, Slovenská Ľupča) bol palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp. Stál na čele protihabsburského sprisahania, ktoré bolo podľa neho aj pomenované ako Vešeléniho sprisahanie.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Erb rodu Vešeléni

Pochádzal z významného uhorského protestantského šľachtického rodu Vešeléniovcov, ktorý pochádzal z Novohradskej župy. Jeho otcom bol Štefan Vešeléni, kráľovský radca a župan Solnockej župy, matka Katarína, rodená Deršfi (Derssfy).

František sa narodil v roku 1605, miesto a presný dátum narodenia nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Banskú Bystricu.^[2] Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, kde konvertoval na katolícku vieru. Jeho brat Mikuláš sa dokonca stal členom jezuitskej rehole.

Františkovou prvou manželkou bola Žofia Bosniaková (Bosnyák), z tohoto manželstva mal dvoch synov: Adama (* 1630 – † 1656) a Ladislava (* 1633). Druhou manželkou bola známa Muránska Venuša Mária Séčiová (Széchy) (* 1610 – † 18. 07. 1679 Kőszeg).

Už v mladom veku sa zúčastnil viacerých bitiek, po boku poľského kráľa Vladislava IV. bojoval na čele menšej uhorskej jednotky proti ruským a tatárskym vojskám.^[3] Slúžil v protitureckom vojsku baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šurian, svojho svokra. V roku 1644 sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána Fiľakovského hradu.Za bojové zásluhy mu Ferdinand III. 23.4.1646 v Linci udelil so synmi Adamom a Ladislavom grófsky titul a 22.9.1646 získali donáciou hradné panstvo Muráň. Donácie, výhodné sobáše a dobré hospodárenie z neho urobili jedného z najbohatších mužov Uhorska. Ako hornouhorský kapitán velil jednotkám na neobsadených územiach, gemerský a Pešť–Piliš–šoltský župan (1660). V roku 1647 bol menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so švédskymi vojskami a neskôr s Jurajom Rákocim. Majetky si František postupne rozširoval aj v Trenčianskej, Boršodskej, Oravskej a Peštianskej stolici. Vrcholom bola funkcia palatína (15.1.1655).^[4] V roku 1662 bol v mene španielskeho kráľa Filipa IV. vyznamenaný Rádom zlatého rúna.^[5] Tichá opozícia proti Leopoldovi I. a nesúhlas s taktikou oslobodzovania Uhorska, vyvrcholili „Wesselényiho sprisahaním“. Od popravy ho ušetrilo náhle úmrtie v kúpeľoch v Štubnianskych Tepliciach.^[4]

Erb rodu[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte aj v klenote drží korunovaný morský vlk v labe tri červené ruže. Prikrývadlá sú strieborno-modré po oboch stranách. Takouto oválnou pečaťou pečatil aj Štefan vo Zvolene (1626). V leme je kruhopis: STEPHANVS. WESSELENI. DE. HADAD. Františkova okrúhla štítová pečať je zhodná (1656), v leme je kruhopis: COMES. FRANCISCUS. VESSELENI. DE. HADAD. PER. IN. MURAN. REG. HUNGARIAE.PALATINUS. Vnútorný kruhopis: IVDEX. CUMAN. Františkova pečať z roku 1657 je obsahovo zhodná. Barón František v roku 1752 v Hadade pečatil obsahovo zhodnou oválnou pečaťou s kruhopisom L. B: FRANCISCVS. VESSELENY. DE. HADAD.^[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upravené a doplnené vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2014-09-25]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 2. Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
↑ Vešeléni, František, 1605, resp. 1606 alebo 1607-1667. In: Katalóg Clavius. Banská Bystrica : Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online.
↑ Wesselényi. In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (maď.)
↑ ^a ^b ^c PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 500.
↑ Wesselényi, Franz. In: WURZBACH, Constantin, von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : k.k. Hof- und Statsdruckerei, 1887. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. Zväzok 55, s. 148. (nem.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
KOČIŠ, J.: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom, Nitra 1998, 3. vydanie: str. 12, 15, 17-21
PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Vešeléni

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upravené a doplnené vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2014-09-25]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 2. Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.

[2] Vešeléni, František, 1605, resp. 1606 alebo 1607-1667. In: Katalóg Clavius. Banská Bystrica : Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online.

[Pallas-3] Wesselényi. In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (maď.)

[:0-4] PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 500.

[5] Wesselényi, Franz. In: WURZBACH, Constantin, von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : k.k. Hof- und Statsdruckerei, 1887. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. Zväzok 55, s. 148. (nem.)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]