Fiľakovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′18″S 19°49′31″V / 48,27167°S 19,82528°V / 48.27167; 19.82528
Fiľakovský hrad
Zrúcanina hradu
Fülek vár.jpg
Fiľakovský hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Mesto Fiľakovo
Súradnice 48°16′18″S 19°49′31″V / 48,27167°S 19,82528°V / 48.27167; 19.82528
Vznik 12. storočie
1. pís. zmienka 1242
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Fiľakovo
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Fiľakovo Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Fiľakovský hrad je stredoveký hrad, ktorého ruiny sa vypínajú nad Fiľakovom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy datujú osídlenie hradného návršia už od Medenej doby (cca 3500 pred Kr.). V 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky.

V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru.

V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Peréniho. Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno. Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku.

Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku 1593. Vystriedalo sa na ňom niekoľko veliteľov, napríklad

Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bočkajovské vojská.

Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali betlenovci. Kapitánom hradu bol Tomáš Bosnyák de Magyarbel.

Počas Rákociho povstania, keď bol kapitánom František Vešeléni obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp.

V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu Adam Vešeléni a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry. Počas Tököliho protihabsburského povstania tento na hrad v roku 1678 zaútočil, ale nedobyl ho.

V roku 1682 sa Tököli za výdatnej podpory Turkov (60 tisíc vojakov) sústredil na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách.

Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu a mesta.

Opis hradného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.

Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]