Fiľakovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°16′18″S 19°49′31″V / 48,27167°S 19,82528°V / 48.27167; 19.82528
Fiľakovský hrad
Zrúcanina hradu
Fülek vár.jpg
Fiľakovský hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Mesto Fiľakovo
Súradnice 48°16′18″S 19°49′31″V / 48,27167°S 19,82528°V / 48.27167; 19.82528
Vznik 12. storočie
1. pís. zmienka 1242
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Fiľakovo
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Fiľakovo na Slovensku
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Fiľakovo v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Fiľakovo Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Fiľakovský hrad je stredoveký hrad, ktorého ruiny sa vypínajú nad Fiľakovom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy datujú osídlenie hradného návršia už od Medenej doby (cca 3500 pred Kr.). V 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky.

V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru.

V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Peréniho. Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno.

Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku.

Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku 1593. Vystriedalo sa na ňom niekoľko veliteľov, napríklad

Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bočkajovské vojská.

Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy - v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali betlenovci. Kapitánom hradu bol Tomáš Bosnyák de Magyarbel.

Počas Rákociho povstania, keď bol kapitánom František Vešeléni, obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp.

V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu Adam Vešeléni a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry. Počas Tököliho protihabsburského povstania tento na hrad v roku 1678 zaútočil, ale nedobyl ho.

V roku 1682 sa Tököli za výdatnej podpory Turkov (60 tisíc vojakov) sústredil na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách.

Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu a mesta.

Opis hradného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.

Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

História Hradného múzea vo Fiľakove[upraviť | upraviť zdroj]

O zriadení hradného múzea sa vo Fiľakove začalo uvažovať už v roku 1941. Pôvodcom myšlienky bol františkánsky páter K. König, ktorý založil prvú Hradnú komisiu. Komisia začala zhromažďovať finančné prostriedky na založenie inštitúcie a Maďarskému národnému múzeu do Budapešti poslala žiadosť o vykonanie archeologického výskumu fiľakovského hradu. Výskum sa začal v roku 1944 pod vedením dr. Jánosa Kalmára. Vojna však prerušila tak proces zakladania múzea ako i samotný výskum.

Prvé dodnes existujúce regionálne múzeum „slovenskej časti“ Novohradu vzniklo vo Fiľakove v roku 1951 pod názvom Okresné vlastivedné múzeum pre okres Fiľakovo. V r. 1960 bolo pretransformované na mestské múzeum. V roku 1967 sa do mesta prisťahovalo Okresné vlastivedné múzeum pre okres Lučenec, sídliace od roku 1955 na haličskom zámku (od roku 1971 fungovalo pod názvom Novohradské múzeum vo Fiľakove), ku ktorému bolo Mestské múzeum pričlenené v roku 1976 ako jeho samostatné oddelenie. V období 1967 až 1984 existovali v meste dve stále expozície: expozícia Mestského múzea na prízemí františkánskeho kláštora a expozícia Novohradského múzea v priestoroch tzv. Vigada (budova mestskej reduty z roku 1900, od roku 1940 meštianska škola). V roku 1984 sa však Novohradské múzeum kvôli nevyhovujúcim priestorom odsťahovalo do Lučenca a v roku 1988 bola rozobratá aj expozícia v kláštore. Mesto, ktoré sa ešte nedávno pýšilo dvoma expozíciami, zostalo na rok nežnej revolúcie bez múzejnej inštitúcie.

V roku 1993 sa začala nová kapitola histórie fiľakovského múzea. Žiadosti mesta vyhovelo Ministerstvo kultúry SR, ako vtedajší zriaďovateľ Novohradského múzea, a časť zbierok Mestského múzea, chátrajúcich už šesť rokov v rôznych nestrážených depozitároch, bola darovaná mestu Fiľakovo.

Obnovené Mestské múzeum sa stalo oddelením Mestského kultúrneho strediska a stála expozícia bola otvorená v roku 1994 v troch miestnostiach Vigada. Po pätnástich rokoch sa však ukázala potreba reorganizovania inštitúcie.

Myšlienka založenia hradného múzea sa v rozvojových plánoch samosprávy objavila opäť v roku 2005. V rokoch 2006-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru Bebekovej bašty i jeho adaptácia na múzejné účely. V apríli 2007 bolo založené Hradné múzeum vo Fiľakove, ktorej bol delimitovaný majetok Mestského múzea a pridelený do správy fiľakovský hrad.

Expozície Hradného múzea vo Fiľakove[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2008 sprístupnilo HMF na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty stálu expozíciu pod názvom „Stáročia fiľakovského hradu“, ktorá návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú tak vzácne stredoveké a včasnonovoveké fiľakovské hradné nálezy zo Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), ako aj pôvodné kľúče hradu a predmety pochádzajúce z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova. Súčasťou expozície sú aj hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít okolia Fiľakova –  časť hodejovského bronzového pokladu, kovania opaskov z obdobia avarského kaganátu, pochádzajúce z chotára obce Prša, a hrobovákeramika z doby bronzovej z neďalekých Radzoviec (výpožička z Novohradského múzea a galérie).

Po otvorení druhej stálej expozície v roku 2011 s názvom „Pozostatky vyhynutých stavovcov v okolí Fiľakova“, zabrala prízemie paleontologická výstava. V roku 2017 Hradné múzeum vo Fiľakove rozšírilo a zmodernizovalo svoje zbierky a muzeálne priestory. Paleontologické nálezy doplnili skameneliny bezstavovcov, odtlačky rastlín a lastúrnikov z okolia Fiľakova, a tým sa názov výstavy zmenil na „Pamiatky skamenelého života v okolí Fiľakova“. Ďalšie výstavné priestory obohatila rekonštrukcia avarského mužského hrobu, slávnostného ženského oblečenia z doby bronzovej a oblečenia Štefana Koháryho II. - posledného hradného kapitána. Pribudli dve novozreštaurované olejomaľby svätcov z 18. storočia, ako aj nálezový materiál z archeologických výskumov posledného desaťročia. Na štvrtom podlaží sa vytvoril oddychový kútik s veľkoplošnými obrazovkami, kde sa premieta video s 3D rekonštrukciou pôvodného stavu hradu a zábery z rozličných podujatí.

Mestské vlastivedné múzeum funguje ďalej ako oddelenie Hradného múzea. Jeho expozícia bola zatvorená v lete 2008. Po rozsiahlej rekonštrukcii budovy sa návštevníkom v roku 2014 sprístupnila nová stála expozícia s názvom „Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi“, venovaná dejinám Fiľakova po zničení hradu s dôrazom na históriu miestneho priemyslu (smaltovne). Hradné múzeum organizuje krátkodobé výstavy tak v galérii Mestského vlastivedného múzea, ako aj na najvyššom poschodí Bebekovej bašty.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]