Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°10′35″S 19°48′15″V / 48,1763°S 19,8041°V / 48.1763; 19.8041
Lazy
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Obec Šiatorská Bukovinka
Pohorie Cerová vrchovina
Podcelok Hajnáčska vrchovina
Povodie Ipeľ
Nadmorská výška 564,5 m n. m.
Súradnice 48°10′35″S 19°48′15″V / 48,1763°S 19,8041°V / 48.1763; 19.8041
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený zo Šiatorskej Bukovinky
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lazy[1] (564,5 m n. m.[2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Šiatorská Bukovinka, približne 10 km južne od Fiľakova.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza na južnom okraji strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka.[1] Vrch je situovaný v blízkosti štátnej hranice a najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaná Šiatorská Bukovinka a juhovýchodne ležiaca maďarská obec Somoskőújfalu.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch leží v najvyššej časti pohoria, nad údolím potoka Belina. Ním, východným úpätím Lazov, vedie železničná trať Fiľakovo – Somoskőújfalu, ako aj cesta I/71 z Fiľakova do Salgótarjánu. Severne sa nachádza vrch Tri chotáre (445 m n. m.), východne Šiator (660 m n. m.) a Monica (584 m n. m.), južne Karanč (725 m n. m.) a západne Málnás-tető (614 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Ipľa; východné svahy odvodňuje potok Belina do riečky Suchá, voda zo západných odteká maďarským územím riečkou Dobroda.[3] Na vrchol nevedie značený chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s redšou a nízkou vegetáciou je vidieť okolité vrchy Cerovej vrchoviny, ojedinele pri dobrých podmienkach tiež Javorie, Nízke Tatry, Poľanu, Ostrôžky a Stolické vrchy, južným smerom sú viditeľné viaceré horstvá v Maďarsku.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený prístup, no hrebeňom po línii štátnej hranice vedie zelená turistická značka značený turistický chodník a východným úbočím chodník na Karanč.

  • po zelená turistická značka zelenej značke:
    • od severozápadu zo Zlatého vrchu
    • od juhu z vrchu Karanč
  • po červená turistická značka červenej značke z obce Šiatorská Bukovinka[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  2. a b Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]