Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)
| Lazy | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Lučenec |
| Obec | Šiatorská Bukovinka |
| Pohorie | Cerová vrchovina |
| Podcelok | Hajnáčska vrchovina |
| Povodie | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 564,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°10′35″S 19°48′15″V / 48,1763°S 19,8041°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený zo Šiatorskej Bukovinky |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lazy[1] (564,5 m n. m.[2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Šiatorská Bukovinka, približne 10 km južne od Fiľakova.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza na južnom okraji strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka.[1] Vrch je situovaný v blízkosti štátnej hranice a najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaná Šiatorská Bukovinka a juhovýchodne ležiaca maďarská obec Somoskőújfalu.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch leží v najvyššej časti pohoria, nad údolím potoka Belina.[5] Ním, východným úpätím Lazov, vedie železničná trať Fiľakovo – Somoskőújfalu, ako aj cesta I/71 z Fiľakova do Salgótarjánu. Severne sa nachádza vrch Tri chotáre (445 m n. m.), východne Šiator (660 m n. m.) a Monica (584 m n. m.), južne Karanč (725 m n. m.) a západne Málnás-tető (614 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Ipľa; východné svahy odvodňuje potok Belina do riečky Suchá, voda zo západných odteká maďarským územím riečkou Dobroda.[3] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s redšou a nízkou vegetáciou je vidieť okolité vrchy Cerovej vrchoviny, ojedinele pri dobrých podmienkach tiež Javorie, Nízke Tatry, Poľanu, Ostrôžky a Stolické vrchy, južným smerom sú viditeľné viaceré horstvá v Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený prístup, no hrebeňom po línii štátnej hranice vedie 
značený turistický chodník a východným úbočím chodník na Karanč.
- po
zelenej značke:
- od severozápadu zo Zlatého vrchu
- od juhu z vrchu Karanč
- po
červenej značke z obce Šiatorská Bukovinka[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- 1 2 Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
- ↑ TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec [online]. Banská Bystrica: maps.travelvirtual.eu, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.