Turistická značka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Turistická značka je symbol alebo tabuľka, ktorej účelom je poskytnúť turistom informáciu o smere cesty, prípadne tiež o vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest atď. Turistická značka sa niekedy tiež hovorí mapovým značkám v turistických mapách, ktoré vyznačujú vyznačené turistické cesty a chodníky.

Turistické značenie je sústava turistických značiek, ktorého cieľom je usmerniť turistov počas návštevy miest pozoruhodných z hľadiska prírodných krás a zaujímavostí, ako aj z hľadiska histórie a kultúry krajiny.[1]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 pokračoval v starostlivosti o turistickej značenie Klub českých turistov. Spôsob značenia je zhodný ako na Slovensku, rozdiel je však v označovaní vzdialenosti daného cieľa, ktoré je udávané v kilometroch a nie časového údaju, ako na Slovensku.

Poľsko[upraviť | upraviť zdroj]

V Poľsku sa používa obdobné značenie ako u nás, navyše však existuje ešte čierna značka. Zvláštnosťou oproti nášmu označovaniu je len biely výkričník nad značkou, ktorý upozorňuje na náhlu zmenu smeru. Prvú poľskú trasu vytýčil pomocou smerových ukazovateľov Leopold Wajgel v roku 1880 v Haliči (trasa Krasny Luh - Hoverla, teraz Ukrajina). V roku 1887 bola vyznačená prvá značka aj na území samotného Poľska. Značky podobné dnešným navrhol v roku 1924 Feliks Rapf a okrem rozmeru (9 × 15 cm) je odlišné aj uvádzanie vzdialenosti v nížinách v kilometroch, pokým v horách je identické s našim a uvádza časový údaj. V roku 2003 bolo v Poľsku vyznačených 58 292 km turistických chodníkov, z toho 9 211 km predstavovali cyklotrasy a 785 km trasy pre lyžiarov. Zvláštnosťou sú chodníky pre jazdcov na koňoch.

Ukrajina[upraviť | upraviť zdroj]

V období, kedy bola Zakarpatská Ukrajina súčasťou ČSR, vyznačil Klub slovenských turistov na tomto území niekoľko trás. Značenie nebolo po 2. svetovej vojne udržiavané a prakticky zaniklo, v súčasnosti sú v teréne pozorovateľné už len zvyšky na starších stromoch (napr. V okolí Koločavy).

Od roku 2007 sú značené turistické cesty v Zakarpatskej oblasti podľa slovenských a českých zvyklostí, a to najmä v okolí obcí Usť-Čorna a Koločava.[2] Veľká časť značenia bola financovaná vďaka podpore českej vlády a len v roku 2010 a 2011 takto vzniklo 700 kilometrov trás v Karpatskej oblasti[3] a 200 km na Kryme.[4]

Maďarsko[upraviť | upraviť zdroj]

V 70. rokoch dvadsiateho storočia bolo základným značkarským systémom v krajine tvarové značenie. Tvarové značky (krúžky, štvorčeky, trojuholníčky a pod.) sú orámované bielou farbou, pásové značenie je podobné ako na Slovensku a v Česku. Používajú sa farby červená, modrá, zelená a žltá.

Európske diaľkové trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Európska diaľková trasa

Európska asociácia turistických klubov (EWV, Europäische Wandervereinigung, European Ramblers 'Association) si pri svojom založení v roku 1969 stanovila za cieľ vytvoriť medzinárodnú európsku sieť turistických trás. Členmi asociácie sú turistické zväzy a spolky väčšiny európskych krajín. Do roku 2006 bolo vytvorených 11 diaľkových trás (E1 až E11) s celkovou dĺžkou asi 55 000 km, v októbri 2010 pribudla trasa E12. V strednej Európe sú tieto cesty väčšinou dobre vyznačené, v iných častiach Európy značenie v teréne je neraz nedostatočné alebo úplne chýba. Územím Slovenska prechádzajú európske diaľkové trasy E 3 (zo Španielska do Rumunska) a E 8 (z Holandska do Bulharska) a medzinárodná trasa I 23 (z Poľska do Rakúska).[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Značenie na stránkach kst.sk
  2. Budovanie turistického značenia v Zakarpatii
  3. [1]
  4. Rozvojová spolupráca, Veľvyslanectvo Českej republiky v Kyjeve
  5. Zoznam turistických trás na Slovensku

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PERNICA, Milan; ROHLÍK, Jiří. Na výlet s turistickou mapou. 1. vyd. Praha : Olympia, 1980. 158 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]