Modra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Modra pozri Modra (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°19′54″S 17°18′32″V / 48,331667°S 17,308889°V / 48.331667; 17.308889
Modra
mesto
Modra (Modern, Modor) - Horná brána.JPG
Mestská brána<Horná brána>
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský región
Rieka Stoličný potok
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 48°19′54″S 17°18′32″V / 48,331667°S 17,308889°V / 48.331667; 17.308889
Rozloha 49,62 km² (4 962 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 976 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 180,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Primátor Juraj Petrakovič[3] (nezávislý)
PSČ 900 01
ŠÚJ 508101
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dukelská 940/38
900 01 Modra 1
E-mailová adresa primator@modra.sk
Telefón 033 / 690 83 00
Fax 033 / 690 83 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Modra
Webová stránka: www.modra.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Mordan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Námestie a Štúrova ulica
Múzeum Ľudovíta Štúra

Modra (nem. Modern, maď. Modor, lat. Modorinum)[5] je mesto na Slovensku ležiace v okrese Pezinok, v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na východnom úpätí Malých Karpát a okraji Podunajskej nížiny, v povodí Stoličného potoka. Vedie ním cesta II/502. Najbližšie susedné obce sú Šenkvice (JV, 4,5 km), Vinosady (JZ, 3 km), Pezinok (JZ, 4,5 km), Vištuk (V, 7,5 km), Budmerice (V, 9 km), Dubová (SV, 4 km), Častá (SV, 8 km). Mesto Trnava je vzdialené od Modry severovýchodne 24 km, Bratislava juhozápadne 29 km.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka – zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra. Túto pečať respektíve pečiatku používa primátor/primátorka Mesta Modra na rozličné dokumenty vydávané mestom Modra.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Primátori[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 – 1994 – Martin Smolenický
  • 1994 – 1998 – Ing. Vladimír Medlen
  • 1998 – 2002 – Ing. Vladimír Medlen
  • 2002 – 2006 – Ing. Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
  • 2006 – 2010 – Ing. Peter Majtán
  • 2010 – 2014 – Ing. arch. Hana Hlubocká
  • 2014 – 2018 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 8751
slovenská-8199
  
93,69 %
maďarská-42
  
0,48 %
rómska-2
  
0,02 %
rusínska-7
  
0,08 %
ukrajinská-9
  
0,10 %
česká-66
  
0,75 %
nemecká-8
  
0,09 %
poľská-3
  
0,03 %
chorvátska-1
  
0,01 %
srbská-5
  
0,06 %
ruská-6
  
0,07 %
židovská-2
  
0,02 %
moravská-9
  
0,10 %
bulharská-1
  
0,01 %
ostatné-10
  
0,11 %
nezistené-381
  
4,35 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 8751
Rímskokatolícka cirkev-4337
  
49,56 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania-1779
  
20,33 %
Gréckokatolícka cirkev- 26
  
0,30 %
Reformovaná kresťanská cirkev- 8
  
0,09 %
Pravoslávna cirkev-28
  
0,32 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia-2
  
0,02 %
Evanjelická cirkev metodistická -34
  
0,39 %
Kresťanské zbory-31
  
0,35 %
Apoštolská cirkev-1
  
0,01 %
Bratská jednota baptistov -3
  
0,03 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa -3
  
0,03 %
Cirkev bratská -4
  
0,05 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí-5
  
0,06 %
Starokatolícka cirkev-4
  
0,05 %
Cirkev československá husitská -3
  
0,03 %
Novoapoštolská cirkev-0
  
0 %
Bahájske spoločenstvo-2
  
0,02 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní-2
  
0,02 %
iné-93
  
1,06 %
bez vyznania-1553
  
17,75 %
nezistené-833
  
9,52 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najstaršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa s patrocíniom, s románskym pôvodom z 13. stor. Je situovaný na Dolnom predmestí, v areáli cintorína, vymedzenom kamenným múrom a renesančnou zvonicou zo 17. stor.
  • Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana kráľa z rokov 1873 – 1876, postavený na mieste gotického Kostola sv. Barbory, patrónky baníkov, v centre historického jadra Modry.
  • Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z polovice 18. stor. pri mestskom rybníku.
  • Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1740 pri fare.
  • Rímskokatolícka Kaplnka sv. Márie Magdalény na Pieskoch z roku 1876.
  • Rímskokatolícky Kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1873 na Kráľovej.
  • Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866 v klasicistickom slohu, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1696 – 1715, nachádza sa pri evanjelickej fare.
    Erb
  • Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 – 1835 s neorománskym výrazom, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1715, sa nachádza pri Nemeckom kostole.
  • Evanjelický kostol na Kráľovej z r. 1868 – 1875.
  • Kláštor uršulínok, v historickej pamiatkovej zóne, pod Kostolom sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup, prímas Klaudius Vaszary v r. 1901.
  • Synagóga z r. 1902 v historickom slohu na Sukeníckej ulici.

Profánne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestská veža sa začala stavať r. 1574 pri gotickom kostole sv. Barbory ako strážna veža, jadro historickej zóny.
  • Mestské opevnenie bastiónového typu, hradobný múr s tromi mestskými bránami a kruhovou strážnou vežou so strieľňami, r. 16101646. Čiastočne sa zachovalo opevnenie s bastiónmi, tzv. Horná brána a bašta.
  • Počiatky Starej Keramiky, spolu s juhozápadným bastiónom mestského opevnenia, siahajú do r. 1607.
  • Meštianske domy na námesti a Dolnej ulici zo 16. až 17. stor., späté s pôsobením štúrovcov.
  • Modranské pivnice.
  • Evanjelická latinská škola mestského typu, založená Gašparom Agricolom z Norimbergu, neskoršie evanjelické gymnázium, lýceum.
  • Renesančný kaštieľ zo 17. stor., na hornom, severnom konci mesta bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradu, alebo kúrie spätej s hlavným mlynom, ktorý tu bol.
  • Modranské mlyny.
  • Budova mestskej radnice z 1. pol. 19. stor. v neoklasicistickom štýle.
  • Modranský evanjelický sirotinec zo zač. 20. stor., na ulici Vajanského, bol prvý ústav tohto typu na Slovensku.
  • Villa Harmónia r. 1888, Pánsky dom r. 1889, Piesok.

Pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch Veľká Homoľa (Kugel) je možno najrozľahlejší a zároveň najdominantnejší vrch Malých Karpát, známy už v staroveku.

Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra – Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)

Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.

Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.

Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.

Zatiaľčo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.

Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.

Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.

Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.

Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.

Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý tretí septembrový týždeň.
  • Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
  • VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
  • Deň otvorených pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice vinárov v Malokarpatskej oblasti pre návštevníkov
  • Slávnosti hliny: podujatie keramikárov, spravidla prvý septembrový víkend
  • Slávnosti lesa a Huncokárske hody: tradičné drevorubačské slávnosti koncom júla na Piesku (Zochova chata)
  • Fašiangové slávnosti vo februári, súťaž vo varení kapustnice a i.
  • Pravidelné výstavy a medzinárodné koncerty v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol)
  • Púť ku kaplnke sv. Márie Magdalény: každoročné verejné letné púte v období júl – august na Piesku (Zochova chata)

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Významné modranské firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská ľudová majolika – ľudovoumelecké výrobné družstvo – výrobca tradičnej modranskej keramiky. - v súčasnosti zatvorené z technických príčin
  • Chateau Modra , Dolná ul. / cesta na obec Šenkvice / – popredný slovenský výrobca prívlastkových vín.
  • IN VINO ELESKO WINE PARK – Partizánska ulica 88, 900 01 Modra – mestská časť Kráľová – slovenský výrobca vín

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materské školy: Materská škola na ul. SNP 14, Materská škola na Partizánskej ul.88, Materská škola na Kalinčiakovej ul.11, Materská škola na Sládkovičovej ul. 13, Materská škola na Vajanského ul. 93
  • Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Komenského 1/A, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre, Dukelská ul.
  • Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra Modra, Nám. Slobody 1, Stredná odborná škola pedagogická Modra Sokolská 4, Stredná odborná škola vinársko – ovocinárska, Kostolná 162/3, 900 01 Modra 1
  • Univerzity: Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského;

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra na stene múzea

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Modran v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. http://www.snm.sk/?428 SNM Múzeum Ľudovíta Štúra

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]