Samuel Zoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Samuel Zoch
slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ
Samuel Zoch
Narodenie 18. december 1882
Cerovo, Slovensko
Úmrtie 4. január 1928 (45 rokov)
Bratislava, Slovensko

Samuel Zoch (* 18. december 1882, Cerovo - † 4. január 1928, Bratislava, pochovaný v Modre) bol slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Autor textu Martinskej deklarácie. Pseudonym: Bojovník.

Jeho otec bol Stanislav Zoch, matka Paulína, rodená Leustachová, brat Gustáv Zoch, manželka Mária, rodená Staneková a syn Stanislav Zoch.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici (1893-1897) a neskôr v Šoproni. Tu začal študovať Teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia sa stal kaplánom v Novom Sade, Cerove. Potom pôsobil ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre (po smrti svojho strýka Pavla Zocha), kde bol inštalovaný 6. januára 1908. Tu nadviazal na pôsobenie svojho strýka, prevzal správu evanjelického sirotinca a postaral sa o vybudovanie jeho novej budovy (projektoval ju Dušan Jurkovič), pre ktorú organizoval zbierky.

Už ako študent bol známy svojimi národoobrannými článkami, spolupracoval s národne orientovanou mládežou a študentskými spolkami. Počas pôsobenia v Modre sa ako redaktor časopisu Stráž na Sione zastával slovenských učiteľov, ktorí boli v čase maďarizácie často predmetom trestného stíhania. Jeho fara v Modre sa stala centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Medzi jeho priateľov patrili Štefan Krčméry, Kornel Stodola, Milan Ivanka, Martin Rázus. Udržiaval korešpondenciu s Milanom Hodžom, Matúšom Dulom, Antonom Štefánkom. Počas prvej svetovej vojny sa modranskej fare skoncipovali základné články Martinskej deklarácie a budúceho politického usporiadania Slovenska. V roku 1918 sa stal členom SNR.

Po vzniku ČSR pôsobil v rokoch 1918-1919 najskôr ako správca SNR pre Bratislavu a okolie, neskôr ako župan a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy. Ako prvý slovenský župan bratislavskej župy a mesta Bratislavy sa zaslúžil o usporiadanie národnostných pomerov, riadny chod zásobovania a výroby, zriaďoval a podporoval kultúrne a školské inštitúcie. Zaslúžil sa o zaistenie Žitného ostrova pre ČSR. Roku 1919 sa vzdal županského úradu pre nesúhlas s niektorými krokmi vlády. Začal sa venovať cirkevným záležitostiam. Od roku 1919 bol administrátorom biskupstva a od roku 1922 biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi. Bol členom agrárnej strany, ktorú zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení v rokoch 1925-1928.

Vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Osobitnú pozornosť venoval mládeži, bol organizátorom Zväzu evanjelickej mládeže. Bol priekopníkom ekumenizmu a propagátor sokolstva na Slovensku. Zaslúžil sa o novú koncepciu školskej politiky. Ako správca sirotinca sa staral o výchovu sirôt (postaral sa o výchovu a štúdium básnika Jána Smreka). Bol autorom mnohých článkov a statí s cirkevnou a svetskou tematikou. Zúčastnil sa viacerých svetových konventov a konferencií.

Hrob Samuela Zocha v Modre

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa s bustou na rodnom dome v Cerove (autor Ladislav Majerský, 1933)
  • rodinná hrobka na cintoríne v Modre
  • od roku 1930 pomenovanie ulice v Bratislave
  • Zochova chata pri Modre
  • dedikácia diela Jána Pavla Drobného Evanjelickí slovenskí martýri
  • časť rukopisnej pozostalosti v Literárnom archíve Matice slovenskej

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dvé kázání Samuela Zocha (1908)
  • O význame nášho sirotinca pre náš náboženský život (1909)
  • Adventné výklady (Liptovský Mikuláš, 1910)
  • Poď za mnou (Liptovský Mikuláš, 1922)
  • Pán blízko (Liptovský Mikuláš, 1925)
  • Kázne nedeľné a sviatočné (1926)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]