Samuel Zoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Samuel Zoch
slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ
Samuel Zoch
Narodenie18. december 1882
Cerovo, Slovensko
Úmrtie4. január 1928 (45 rokov)
Bratislava, Slovensko

Samuel Zoch (* 18. december 1882, Cerovo - † 4. január 1928, Bratislava, pochovaný v Modre) bol slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Autor textu Martinskej deklarácie. Pseudonym: Bojovník.

Jeho otec bol Stanislav Zoch, matka Paulína, rodená Leustachová, brat Gustáv Zoch, manželka Mária, rodená Staneková a syn Stanislav Zoch.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici (1893-1897) a neskôr v Šoproni. Tu začal študovať Teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia sa stal kaplánom v Novom Sade, Cerove. Potom pôsobil ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre (po smrti svojho strýka Pavla Zocha), kde bol inštalovaný 6. januára 1908. Tu nadviazal na pôsobenie svojho strýka, prevzal správu evanjelického sirotinca a postaral sa o vybudovanie jeho novej budovy (projektoval ju Dušan Jurkovič), pre ktorú organizoval zbierky.

Už ako študent bol známy svojimi národoobrannými článkami, spolupracoval s národne orientovanou mládežou a študentskými spolkami. Počas pôsobenia v Modre sa ako redaktor časopisu Stráž na Sione zastával slovenských učiteľov, ktorí boli v čase maďarizácie často predmetom trestného stíhania. Jeho fara v Modre sa stala centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Medzi jeho priateľov patrili Štefan Krčméry, Kornel Stodola, Milan Ivanka, Martin Rázus. Udržiaval korešpondenciu s Milanom Hodžom, Matúšom Dulom, Antonom Štefánkom. Počas prvej svetovej vojny sa modranskej fare skoncipovali základné články Martinskej deklarácie a budúceho politického usporiadania Slovenska. V roku 1918 sa stal členom SNR.

Po vzniku ČSR pôsobil v rokoch 1918-1919 najskôr ako správca SNR pre Bratislavu a okolie, neskôr ako župan a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy. Ako prvý slovenský župan bratislavskej župy a mesta Bratislavy sa zaslúžil o usporiadanie národnostných pomerov, riadny chod zásobovania a výroby, zriaďoval a podporoval kultúrne a školské inštitúcie. Zaslúžil sa o zaistenie Žitného ostrova pre ČSR. Roku 1919 sa vzdal županského úradu pre nesúhlas s niektorými krokmi vlády. Začal sa venovať cirkevným záležitostiam. Od roku 1919 bol administrátorom biskupstva a od roku 1922 biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi. Bol členom agrárnej strany, ktorú zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení v rokoch 1925-1928.

Vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Osobitnú pozornosť venoval mládeži, bol organizátorom Zväzu evanjelickej mládeže. Bol priekopníkom ekumenizmu a propagátor sokolstva na Slovensku. Zaslúžil sa o novú koncepciu školskej politiky. Ako správca sirotinca sa staral o výchovu sirôt (postaral sa o výchovu a štúdium básnika Jána Smreka). Bol autorom mnohých článkov a statí s cirkevnou a svetskou tematikou. Zúčastnil sa viacerých svetových konventov a konferencií.

Hrob Samuela Zocha v Modre

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa s bustou na rodnom dome v Cerove (autor Ladislav Majerský, 1933)
  • rodinná hrobka na cintoríne v Modre
  • od roku 1930 pomenovanie ulice v Bratislave
  • Zochova chata pri Modre
  • dedikácia diela Jána Pavla Drobného Evanjelickí slovenskí martýri
  • časť rukopisnej pozostalosti v Literárnom archíve Matice slovenskej

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dvé kázání Samuela Zocha (1908)
  • O význame nášho sirotinca pre náš náboženský život (1909)
  • Adventné výklady (Liptovský Mikuláš, 1910)
  • Poď za mnou (Liptovský Mikuláš, 1922)
  • Pán blízko (Liptovský Mikuláš, 1925)
  • Kázne nedeľné a sviatočné (1926)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]