Kornel Stodola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Kornel Stodola
slovenský politik, národohospodár
slovenský politik, národohospodár
Narodenie26. august 1866
Liptovský Svätý Mikuláš, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. október 1946 (80 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kornel Stodola

Kornel Milan Stodola (* 26. august 1866, Liptovský Mikuláš – † 21. október 1946, Bratislava), slovenský politik, národohospodár, signatár Martinskej deklarácie.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica - Hušták č. 26 (podľa vtedajšieho číslovania) do evanjelickej rodiny národne uvedomelého, zámožného mikulášskeho garbiara Ondreja Stodolu (v matrike uvedený ako remeselník, rovnako ako pri narodení staršieho brata Aurela, pri Emilovi uvedený ako mešťan) a Anny, rod. Kováčovej. Pri krste dostal mená Kornel Milan (v matrike, hoci je vedená po slovensky, je prvé meno písané ako Cornel).

Od konca 19. storočia riadil rodinnú továreň na spracovanie kože v Liptovskom Mikuláši. Po jej krachu v roku 1913 odišiel do Viedne. Tu začal spolupracovať s Milanom Hodžou a Ivanom Dérerom. Počas prvej svetovej vojny udržiaval styky s českou tajnou organizáciou Maffiou. V októbri 1918 sa stal členom SNR a podpísal Martinskú deklaráciu.

V rokoch 1918-1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. V tomto období zastával miesto referent železníc, pôšt a telegrafov na ministerstve pre správu Slovenska. V rokoch 1920-1925 bol poslancom a v rokoch 1925-1938 senátorom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu.

Patril k vedúcim predstaviteľom slovenských podnikateľov. Bol prezidentom obchodnej a živnostenskej komory v Bratislave, miestopredsedom Ústredného zväzu československých priemyselníkov, organizátor Dunajských veľtrhov.

Pôvodne bol stúpencom čechoslovakizmu. V 30. rokoch zmenil postoj smerom k autonómii Slovenska. V októbri 1938 podpísal Žilinskú dohodu. Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 rýchlo stratil vplyv na slovenské hospodárstvo.

Patril ku priekopníkom lyžovania na Slovensku. Na prelome rokov 1888 a 1889 priniesol z Nórska prvé lyže. Bol tiež aktívny horolezec. Po svojom prvovýstupe (28. júna 1903) na ešte nezdolaný štít vo Vysokých Tatrách ho pomenoval Oľgin štít, po svojej manželke Oľge, (dnešný Mengusovský Volovec).[1]

Bol po ňom pomenovaný pomenovaný železničný tunel pri Telgárte.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__284
  2. http://rail.sk/skhist/tunely/173/01.htm

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]