Ivan Dérer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
JUDr. Ivan Dérer
Ivan Dérer
Narodenie 2. marec 1884
Malacky, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 10. marec 1973 (89 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ivan Dérer

Ivan Dérer (* 2. marec 1884, Malacky – † 10. marec 1973, Praha) bol slovenský advokát, politik a novinár. Patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa.

Ivan Dérer bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Bratislave a neskôr právo na univerzite v Budapešti, ktoré absolvoval v roku 1907. Od roku 1910 bol advokátom v Bratislave.

V rokoch 19121914 bol jedným z redaktorov týždenníka Národný hlásnik. V prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode a do konca vojny žil vo Viedni.

V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy.

Dokumentárny film JUDr. Ivan Dérer vyrobila v rámci tv cyklu Historická panoráma Slovenská televízia Bratislava v roku 1999 (scenár Alena Bartlová, réžia Fedor Bartko).

Poslanec a politik[upraviť | upraviť zdroj]

Bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia (14.11.1918 - 15.4.1920) a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.

Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach

  • 25. 4. 1920 do 14. 11. 1925
    • Iniciatívny výbor
    • Právny výbor
  • 15. 11. 1925 - 25. 9. 1929
  • 27. 10. 1929 - 18. 5. 1935
  • 19. 5. 1935 - 21. 3. 1939

V rokoch 19301938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.

Minister[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra

  • 25. 5. 1920 - 15. 9. 1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)
  • 26. 9. 1921 - 7. 10. 1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)
  • 5. 1. 1926 - 18. 3. 1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)
  • 7. 12. 1929 - 24. 10. 1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)
  • 29.9 . 1932 - 14. 2. 1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)
  • 14. 2. 1934 - 4. 6. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 4. 6. 1935 - 5. 11. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 18. 12. 1935 - 23. 1. 1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)
  • 21. 7. 1937 - 22. 9. 1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)

Po rozpade republiky bol zbavený slovenského občianstva, skonfiškovali mu byt, ktorý mal v Bratislave. Žil v Prahe, kde sa aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Jeho činnosť bola odhalená a v rokoch 1944 - 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne. Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce, ktorú spoluzakladal s cieľom vytvorenia nekomunistickej sociálnodemokratickej strany. V období 1946-1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. V rokoch 19541955 väznený komunistickým režimom, 1968 rehabilitovaný. V tom istom roku skritizoval Husákovu politiku federalizácie.

Zomrel v Prahe, pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Československá otázka. Praha: Orbis 1935
  • Naše problémy. Úvahy o základných otázkach Československa. Praha: Orbis, 1938
  • Slovenský vývoj a luďácka zrada, Praha: nakl. Kvasnička a Hampl, 1946 (v češtine)
  • Antifierlinger I. Politické paměti 1945-1949, Praha, 1993 (v češtine)
  • K diskusii o čechoslovakizme. Bratislava: Communio Minerva, 2015. Dostupné online.
  • Antifierlinger II. Politické pamäti 1914-1938. Bratislava: Communio Minerva, 2016. Dostupné online.
  • Antifierlinger III. Mníchov 1938. Bratislava: Communio Minerva, 2017. Dostupné online.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Jozef Dérer, právnik a advokát
  • matka Paula
    • brat MUDr. Ladislav Dérer (1897-1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave
    • brat MUDr. Jozef Dérer (1887-1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave
  • manželka Jela, rodená Štefanovičová
    • dcéra Soňa
    • syn Vladimír

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

Hlinkovská autonómia nie je ničím iným, než ústrojenstvom na zachovanie tmy a nevedomosti... Ale ani šrobárovskú autonómiu nechceme, pretože táto sa snaží udržať osobný režim na Slovensku a zvrhla sa na vladarenie úzkej spoločnosti osobné kľuky.
– Ivan Dérer, október 1919