Milan Ivanka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Milan Ivanka
Milan Ivanka
Biografické údaje
Narodenie25. október 1876
Turčiansky Svätý Martin
Úmrtie26. august 1950 (73 rokov)
Bratislava
Politická stranaSNS
SNaRS
SNS
Čs. nár. demokracia
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik, politik, spisovateľ
Národnosťslovenská
Vierovyznanieevanjelik

Dr. Milan Ivanka de Draskócz et Jordánföld (* 25. október 1876, Martin – † 26. august 1950, Bratislava) bol slovenský politik, právnik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Tobiaš Ivanka a matka Maria Šefčik. Pochádzal zo šľachtického rodu Ivanka z Jordánu a Dražkoviec (Ivánka de Draskócz et Jordánföld).[1] Študoval na Evanjelickom kolégiu v Prešove. Pre svoju aktivitu v slovenskom študentskom hnutí bol nútený maturovať v Rimavskej Sobote. Roku 1899 ukončil štúdium práva na univerzite v Budapešti. V rokoch 1899 – 1904 pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii Matúša Dulu v Martine. Od roku 1904 pracoval ako advokát v Trnave. V tomto čase sa stal v rámci SNS predstaviteľom spolupráce s českou politikou a českými podnikateľskými kruhmi. Za spoluúčasti českých priateľov založil v Trnave Hospodársku banku (1906). V rokoch 1906 – 1914 bol spoluvydavateľom a redaktorom časopisu Národný hlásnik. V roku 1907 bol zvolený do uhorského snemu, avšak v roku 1909 bol ako Slovák mandátu zbavený za údajné poburovanie proti štátu a Maďarom počas predvolebnej kampane a odsúdený na jeden rok väzenia. Počas prvej svetovej vojny spolupracoval s Vavrom Šrobárom, Milanom Hodžom a s Emilom Stodolom. Bol členom SNR a jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z októbra 1918. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia. V rokoch 1918 – 1919 referent pre otázky štátnej správy na ministerstve pre správu Slovenska. V rokoch 1919 – 1939 advokát v Bratislave. Podieľal sa na vytvorení Národnej republikánskej strany roľníckej v septembri 1919, ktorá sa v januári 1920 zjednotila s SNS, zjednotenie trvalo len do marca 1921. Potom vstúpil do Československej národnej demokracie, v ktorej zastával funkciu miestopredsedu a za ktorú pôsobil ako poslanec v Národnom zhromaždení v rokoch 1929 – 1934. Stranu opustil z dôvodu jej radikalizácie a vstúpil do agrárnej strany. Bol predseda slovenského výboru Ústredného zväzu československých priemyselníkov (od roku 1920). Od roku 1919 do roku 1922 bol generálnym dozorcom evanjelickej cirkvi. Ako stúpenec čechoslovakizmu odišiel na jar 1939 do Prahy. Tu sa zapojil do odboja a v roku 1945 bol väznený v Terezíne. Po návrate do Bratislavy v roku 1947 už nebol politicky aktívny.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • *Politická elita meziválečného Československa 1918–1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine. Matica slovenská, Martin 2007. ISBN 978-80-7090-800-6

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]