Rimavská Sobota

Rimavská Sobota
mesto
Kostol reformovanej cirkvi
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Malohont
Rieka	Rimava
Nadmorská výška	210 m n. m.
Súradnice	48°22′52″S 20°00′52″V
Rozloha	77,55 km² (7 755 ha)
Obyvateľstvo	23 888 (31. 12. 2018)
Hustota	308,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Primátor	Jozef Šimko (nezávislý)
PSČ	979 01
ŠÚJ	514462
EČV	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Rim. Sobota Svätoplukova 9 979 01 Rim. Sobota
E-mailová adresa	mesto@rimavskasobota.sk
Telefón	047/563 1139
Fax	047/562 3507
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Rimavská Sobota
Webová stránka: www.rimavskasobota.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pomník - básnik Mihály Tompa

Pomník - básnik Sándor Petöfi

Pomník - Herečka Lujza Blahová

Pomník - Štefan Marko Daxner (štúrovec)

Pomník - Michal Miloslav Bakulíny (štúrovec)

Pomník - Ján Francisci Rimavský (štúrovec)

Moderná autobusová stanica v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota (maď. Rimaszombat, nem. Großsteffelsdorf) je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Malohont. Staré názvy mesta (1270 Rymos Zumbota, 1321 Ryma Zumbath, 1387 Rymaszombatya, 1773 Rimavská Sobota, 1786 Rimavská Sobota, maď. Rimaszombat).

Polohopis

Leží v regióne Malohont, v severozápadnej časti Rimavskej kotliny na nive a terase Rimavy. Severne od mesta sa dvíha Revúcka vrchovina, južným smerom Cerová vrchovina. Severným okrajom prechádza cesta I/16 (Zvolen – Košice), ktorú križuje I/72 na Brezno a II/531 na Jesenské. Z Jesenského vedie cez mesto železničná trať do Brezna. Rimavská Sobota je vzdialená 29 km východne od Lučenca, 60 km juhozápadne od Rožňavy a 66 km juhovýchodne od Brezna.

Dejiny

Územie mesta bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom hovoria archeologické nálezy pilinskej kultúry. Ďalšie nálezy pochádzajú z mladšej doby bronzovej a halštatskej, ako i rímskej. Lokalita dnešného mesta mala výhodnú polohu pre obchod a výrobu. Stredoveká osada bola úplne zničená počas mongolského vpádu, no už v roku 1268 sa Rimavská Sobota spomína v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského, ako Rymoa Zumbota. Mestečko bolo pravdepodobne sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupa v údolí rieky Rimavy. Dňa 14. novembra 1278 nový kaločský arcibiskup Ján vydáva v Zumbothel listinu, ktorou udeľuje Rimavskej Sobote výsady mestského charakteru. 24. júna 1334 daroval kráľ Karol Róbert mesto Tomášovi zo Solnoku, sedmohradskému vojvodovi, a ako náhradu predošlému zemepánovi, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi I. dal iné majetky. V roku 1335 boli mestu udelené ďalšie privilégiá, medzi nimi povolenie opevniť sa. Z trhovej osady sa postupne stáva obchodné poddanské mesto.

Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládol Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý tu o 3 roky neskôr vyjednával s Jánom Huňadym. Roku 1474 mesto znovu zmenilo po vymretí rodiny Schéchyovcov majiteľa. Prešlo do rúk Alberta Losoncyzho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Széchyovú, a Jána Guthi-Országha, ktorý sa oženil s Annou Széchyovou (Hedviga a Anna boli dcéry Ladislava Széchyho, posledného potomka z rodu vojvodu Tomáša).

Roku 1506 Rimavská Sobota takmer celá vyhorela, pričom zhorel aj dôležitý mestský archív a zachránila sa len truhla kovotepcov. Zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej formy mesta. Intravilán mesta bol vtedy opevnený vodnou priekopou, ktorá viedla od potoka Sodoma od dnešnej konzervárne na vnútornej strane Cukrovarskej ulice až k Cintorínskemu potoku.

Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch 1553 – 1593 a 1598/99 – 1686 (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Mesto sa po oslobodení od Turkov stalo kráľovským majetkom a neskôr bolo vykúpené. Roku 1592 získalo svoj erb, na ktorom je okrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta boli v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečať pochádza z roku 1595. Roku 1601 mesto získalo právo meča, ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ Karol VI. Habsburský. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.

Rimavská Sobota patrí do regiónu Malohont, v polovici 13. storočia známeho ako Rimavský komitát. Sídlom regiónu bola najskôr Rimavská Baňa, ktorá svoj vplyv postupne stratila v prospech Rimavskej Soboty. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom. V roku 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove. Rimavská Sobota sa stala dôležitým obchodným a priemyselným strediskom. V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa tu vystriedali maďarské, slovenské i ruské vojská. V noci z 21. na 22. júla 1849 tu vyjednával hlavný veliteľ maďarských revolučných vojsk, generál Artur Gorgey s parlamentármi veliteľa ruských vojsk, Chruleva. V auguste 1849 (po porážke maďarskej revolúcie 13. augusta 1849 pri Világosi) sa v meste zdržiavali aj slovenské dobrovoľnícke zbory pod velením Lewartovského. Veliteľmi boli aj povstaleckí kapitáni Štefan Marko Daxner a Ján Francisci.

Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku 1792 tu založili vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie a vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Roku 1902 založili továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na 13. mája 1918 a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy buržoázie. Začiatkom novembra 1918 založili sociálnodemokratickú stranu. Od 31. mája do 5. júla 1919 sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí, čím sa Rimavská Sobota stala silnou baštou komunistického hnutia. Po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa 15. mája 1921 tu založili MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 1935 – 1938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom mníchovskej zrady bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra 1938 pričlenená k horthyovskému fašistickému Maďarsku.

Po oslobodení mesta sovietskou armádou dňa 21. decembra 1944 začala obnova a postupný rozmach v nových podmienkach. Okrem menších závodov dominoval potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), v tej dobe jeden z najmodernejších závodov v Európe.

V roku 1948 sa k Rimavskej Sobote pripojila obec Tomašová, ktorá je v súčasnosti mestská časť s rodinnou zástavbou.

Časti mesta

Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Tomašová, Vinice, Vyšná Pokoradz

Sídliská: Rimava, Západ, Rožňavská

Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch

Vodné toky

Mestom preteká a rozdeľuje ho na dve polovice rieka Rimava. V meste je vybudovaných 9 mostov pretínajúcich rieku (z toho 2 sú určené len pre peších a 1 bývalý železničný most, na ktorom je teraz cyklotrasa do rekreačnej oblasti Kurinec.).

Vodné plochy

V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Kurinec (Zelená voda).

Lokalita Kurinec (Zelená voda) je vzdialená 5 km od centra Rimavskej Soboty. V minulosti bola významným rekreačným strediskom a bola vyhľadávaná nielen domácimi návštevníkmi zo širokého okolia, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska i zo zahraničia. Návštevníkom ponúkala kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping, športové ihriská na tenis, minigolf, volejbal. Po dlhých rokoch nefunkčnosti je areál znovu otvorený. Má jeden bazén s pitnou vodou, dva bazény s termálnou vodou, jeden detský bazén a kúpanie aj v jazere. Je tu možnosť stanovania aj s karavanom.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov v Rimavskej Sobote

Rok	Počet obyvateľov
2016	22 827
2011	24 640
2001	25 088
1991	24 771
1980	19 699
1970	14 556
1961	10 506
1948	9 160
1940	7 023
1930	8 044
1921	7 096
1910	6 912
1900	5 849
1890	5 675
1880	4 956
1869	4 903
1857	4 098
1830	7 467

Počet obyvateľov: 24 217 (k 31. 12. 2015)

Národnostné zloženie (2011, 2001, 1991)

Rok	2011		2001		1991
Národnosť	Počet	Percento	Počet	Percento	Počet	Percento
Slovenská	13 301	53,98 %	14 872	59,28 %	14 256	57,55 %
Maďarská	7 298	29,62 %	8 846	35,26 %	9 854	39,78 %
Rómska	247	1,00 %	755	3,01 %	354	1,43 %
Rusínska	5	0,02 %	5	0,02 %	2	0,01 %
Ukrajinská	16	0,06 %	25	0,10 %	16	0,06 %
Česká	102	0,41 %	176	0,70 %	209	0,84 %
Nemecká	12	0,05 %	13	0,05 %	11	0,04 %
Poľská	9	0,04 %	13	0,05 %	7	0,03 %
Chorvátska	0	0 %	0	0 %	0	0 %
Srbská	0	0 %	0	0 %	0	0 %
Ruská	8	0,03 %	0	0 %	0	0 %
Židovská	4	0,02 %	0	0 %	0	0 %
Moravská	5	0,02 %	2	0,01 %	11	0,04 %
Bulharská	6	0,02%	0	0 %	0	0 %
Iné / Ostatné	30	0,12 %	0	0 %	0	0 %
Nezistené	3 597	14,60 %	381	1,52 %	51	0,20 %
Spolu	24 640	100 %	25 088	100 %	24 771	100 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1774-1790. Na mieste súčasného kostola stál trojloďový gotický kostol s polygonálnym ukončením presbytéria, ktorého základy boli odhalené počas archeologického výskumu v rokoch 1993-1997. Dnešná stavba má fasádu členenú pilastrami, v spodnej úrovni veže horizontálnym pásovaním so segmentovým štítom. Veža je ukončená barokovou helmicou.

• 

  Rímskokatolícky kostol na historickej fotografii

• 

  Kostol sv. Jána Krstiteľa

• 
• 

  Interiér kostola

• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1786-1790. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Kostol bol prestavaný v rokoch 1847-1856, v tomto období bola ku kostolu pristavaná veža. Poslednou neogotickou úpravou prešla fasáda v roku 1899. Oltár, stĺpová architektúra s trojuholníkovým tympanónom s obrazom Krista na kríži od G. F. Herzoga pochádza z roku 1898.

• 

  Evanjelický kostol

• 
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba v štýle barokového klasicizmu z roku 1784. Stavba bola upravovaná koncom 19. storočia, kedy bola pristavaná romantická veža s neogotickým tvaroslovím. V roku 1909 bolo k veži pristavané mauzoléum Istvána Ferenczyho podľa projektu J. Sándyho. Na fasáde je umiestnená busta sochára Ferenczyho do Ladislava Vaszaryho.

• 

  Reformovaný kostol

• 
• 
• 

  Busta Istvána Ferenczyho na fasáde kostola

Múzeá

V Rimavskej Sobote sa nachádza Gemersko-malohontské múzeum so stálou expozíciou.

Múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo 3. septembra 1882 a po múzeách v Bratislave, na Orave, v Košiciach a Trenčíne je piatym najstarším na Slovensku. Počiatky prvých múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie. Vznik múzea je spojený s umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy, otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok ako Národná kultúrna pamiatka.

Múzeum sa špecializuje na dokumentáciu, výskum a získavanie zbierok v odboroch história, archeológia, etnológia, výtvarné umenie, prírodné vedy a rómska kultúra regiónu Gemer–malohont. Bohaté zbierkové fondy múzea, zo spoločenských a prírodných vied, dopĺňa rozsiahly historický knižný fond múzea. Celkový zbierkový fond presahuje 93 000 zbierkových predmetov.

• 

  Budova Gemersko-malohontského múzea

• 
• 
• 

  Portrét Mateja Bela zo zbierok múzea

Hvezdáreň

Hvezdáreň sídli v časti Tomášová, bola založená v roku 1975 a 4. októbra 1977 bola otvorená jej prevádzková budova, ako prvá účelová stavba hvezdárne na Slovensku. Pred jej vznikom bolo v okrese len malé astronomické zázemie. Zriaďovateľom je VÚC BBSK.

V roku 1999 bola objavená planéta 20495 a na počesť hvezdárne v meste bola pomenovaná (20495) Rimavská Sobota

Pomníky, busty

V Rimavskosobotskom cintoríne je pochovaný Peter Kelner Hostinský.

• pomník Blahy Lujzy
• pomník Š. M. Daxnera
• pomník M. Tompu
• pomník Š.Petöfiho

Na Námestí Štefana Marka Daxnera sa nachádza niekoľko búst, ktoré boli osadené Maticou Slovenskou v rámci projektu Historické osobnosti Gemer-Malohontu.

• súsošie Jána Francisciho a Michala Miloslava Bakulínyho
• busta Ivana Kraska
• busta Terézie Vansovej
• busta Petra Kellnera Hostinského
• busta Jána Bottu
• busta Ľudovíta Kubániho

Parky

Medzi priemyselnou časťou a sídliskom Západ sa nachádza záhrada 1. mája.

Divadlo

Neprofesionálne divadelné súbory:

• DIVOSOD (Div. súbor dospelých) pri MsKS v Rim. Sobote
• PICTUS (mladé alternatívne) pri MsKS v Rim. Sobote
• ALTERNA (študentské) pri ZUŠ a MsKS v Rim. Sobote
• ZAUŠKO (detské) pri ZUŠ a MsKS v Rim. Sobote
• BADIDO (bábkarsky súbor dospelých) pri MsKS v Rim. Sobote

Hudba

• Maduar – dancefloorová skupina
• Portikus – progress rock metalová skupina
• Attermead – rocková skupina
• M.E.L.L. – folk-world music hudobné zoskupenie
• Sobotienka – dychová hudba
• Bluetrend – country-bluegrassové hudobné zoskupenie
• Bona Fide – miešaný spevácky zbor
• Before The Zero Day – alternative rocková skupina
• Despota – metalová skupina
• Blaha Lujza – miešaný spevácky zbor
• Slice of Bread - rock-metalová skupina

Pravidelné podujatia

• Dni mesta – 5. – 6.máj
• Atrium Art, Medzinárodný festival divadla a hudby
• Dobšinského rozprávkový Gemer, Celoslovenský festival rozprávok
• Divadlo a deti, Celoštátny divadelný festival
• Medzinárodné letné umelecké workshopy – LeTaVy (Letný Tábor Výtvarníkov) – august
• Gemersko-malohontský jarmok 27.9. – 29.9.
• Koncerty absolventov ZUŠ – jún

Šport v meste

Futbalový klub MFK Rimavská Sobota

Futbal má v Rimavskej Sobote viac než storočnú tradíciu, keďže svoj vznik datuje do roku 1908. Z toho roku pochádza prvá zmienka o klube s názvom RAC, ktorý sa prihlásil do Uhorského futbalového zväzu. Po vzniku Slovenského futbalového zväzu, paradoxne s maďarským názvom a skratkou SzLSz, po skončení prvej svetovej vojny, sa kluby začali združovať a organizovať majstrovské súťaže.

Najúspešnejšie obdobie rimavskosobotského futbalu nastalo po vstupe súkromného kapitálu do klubu začiatkom 90. rokov. Hlavným sponzorom sa stala firma Tauris, a.s., ktorá v spolupráci so samosprávou mesta a ďalšími partnermi vytvorila výborné ekonomické podmienky. Prejavilo sa to aj vo výsledkoch: v roku 1995 to bol suverénny postup do celoštátnej II. ligy a hneď v nasledujúcom roku ďalší postup, tentokrát už medzi slovenskú elitu do I.ligy. V nej vtedajší FC Tauris Rimavská Sobota odohral tri sezóny s bilanciou 90 odohraných zápasov, z nich bolo 28 víťazných, 18 remíz a 44 prehier so skóre 99:136. Pri trénerskom kormidle sa vtedy vystriedali také mená ako Stanislav Jarábek, Ladislav Jurkemik, Andrej Daňko, či domáci tréner František Vaš. V roku 1998 štartovala Rimavská Sobota aj v európskej pohárovej súťaži Intertoto Cup, kde po vyradení írskeho klubu sa v 2. kole stretol so slávnou Sampdoriou Janov z Talianska.

V roku 1999 štartovala Rimavská Sobota opäť v druhej najvyššej slovenskej súťaži. V sezóne 2003 – 2004 vtedajší FC pod vedením trénera Petra Zelenského vyhral II. ligu a znova sa vrátil medzi slovenskú elitu, ale len na rok. Od roku 2005 patrí Rimavská Sobota k popredným tímom druhej najvyššej súťaže. V posledných rokoch po problémoch so zabezpečením chodu klubu hrozil tímu zánik, no po iniciatíve vedenia mesta bolo založené občianske združenie, ktoré pomohlo futbal v meste udržať.

Hokejový klub HKM Rimavská Sobota

Hokejový klub bol založený 24. januára 1994 pod názvom HC ORMET, od roku 2005 používa názov HKM Rimavská Sobota. Do roku 2008 bola Rimavská Sobota takpovediac bez hokeja, kedy domáce mužstvá museli hrávať svoje zápasy na zimnom štadióne v Lučenci. V roku 2008 bol zrekonštruovaný zimný štadión, ktorý umožnil plnohodnotné fungovanie hokejového klubu a jeho pôsobenie v 2. hokejovej lige.

Volejbalový klub VK Slovan Rimavská Sobota

Ženský volejbalový klub s dlhoročnou tradíciou v meste úspešne štartuje v 2. najvyššej súťaži v skupine východ.

Ďalšie športové družstvá

• TJ Mladosť Relax – džudo, stolný tenis, ju-jutsu
• TJ Lokomotíva – zápasenie, džudo
• ŠK Tempus – futbal, tenis
• Mestský tenisový klub – tenis
• ŠK Uraken – karate
• Plavecký klub – plávanie
• Falcon Taekwandoo – taekwondo
• Kolkársky klub AGB Spohypo – kolky
• Jazdecký klub Carmina
• Jazdecký klub Pegas
• 1. DFC Rimavská Sobota – futbal ženy
• FBC Slovan Rimavská Sobota florbal muži MFL vo Florbale RS

Hospodárstvo a infraštruktúra

Okres Rimavská Sobota patrí dlhodobo k najchudobnejším oblastiam Slovenskej republiky, pričom miera nezamestnanosti dlhodobo dosahuje nad 25 %.

Doprava

MHD v Rimavskej Sobote

Mestskú hromadnú dopravu v meste prevádzkuje spoločnosť SAD Lučenec, odštepný závod Rimavská Sobota. Na území mesta sú prevádzkované 4 linky.

Cestná doprava

Rimavská Sobota sa nachádza na hlavnom južnom cestnom ťahu E58/E571 spájajúcom Bratislavu s Košicami cez Zvolen. Plánovaná je výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá by tak odbremenila premávku v intraviláne mesta. Obchvat mesta by mal byť vedený severnou časťou mesta a na obchvate by malo byť 8 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. :)

Spojenie smerom na sever do miest Brezno a Poprad zabezpečuje cesta I/72 a na juh (Jesenské, štátna hranica s Maďarskom) cesta II/531.

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice, ktorá susedí s blízkou železničnou stanicou.

Železničná doprava

Mesto je napojené na sieť ŽSR regionálnou traťou Brezno – Jesenské, ktorá bola slávnostne daná do prevádzky 5. septembra 1874. Železničná stanica v Rimavskej Sobote je stanicou nesamostatnou, pridelenou k železničnej stanici Jesenské. Železničná stanica leží v km. 11,385 jednokoľajnej trate Jesenské – odb. Brezno-Halny – Brezno.

Diaľkové spojenie rýchlikmi na smer Bratislava a Košice je možné zo stanice Jesenské.

V minulosti z Rimavskej Soboty vychádzala Železničná trať Rimavská Sobota – Poltár, ktorá patrila medzi najmladšie trate na Slovensku. Do prevádzky bola daná 23. novembra 1913. Osobná prevádzka bola pozastavená v roku 2000 kvôli zlému technickému stavu trate a bola nahradená autobusmi. V roku 2003 pri prvej vlne rušenia osobnej dopravy na tratiach ŽSR bola pozastavená aj náhradná autobusová doprava a nakoniec v roku 2007 bola trať definitívne zrušená a v súčasnosti je na mieste bývalej trate postavená cyklotrasa.

Letecká doprava

Letecké spojenie je dostupné z letísk Sliač (94 km) a Košice (125 km). Najbližšie letisko v Lučenci (Boľkovce - 25 km) nie je využívané na linkové lety.

Školstvo

Základné školy

• Základná škola Pavla Dobšinského
• Základná škola Petra Kellnera Hostinského
• Základná škola Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote
• Základná umelecká škola
• Evanjelická základná škola
• ZŠ Mihálya Tompu s vyučovacím jazykom maďarským

Gymnáziá

• Gymnázium Ivana Kraska v Rimavskej Sobote
• Gymnázium Mihálya Tompu Reformovanej kresťanskej cirkvi

Stredné školy

• Stredná odborná škola v Rimavskej Sobote
• Súkromná Stredná odborná škola – Hotelová akadémia
• Obchodná akadémia
• Spojená škola v Rimavskej Sobote
• Stredná odborná škola technická v Rimavskej Sobote

Osobnosti mesta

• Marta Hlušíková – spisovateľka
• Marian Lacko – výtvarník, scénograf, dramatik, hudobník, zakladateľ LeTaVy, ATRIUM ART, riaditeľ ZUŠ
• Elemír Rákoš – archivár a historik
• Viky Ráková – herečka
• Peter Sever – spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež
• Janka Sovičová – herečka Bratislavského bábkového divadla
• Anikó Varga – herečka

Partnerské mestá

• Kolín, Česko
• Ózd, Maďarsko
• Tiszaújváros, Maďarsko
• Salonta, Rumunsko
• Swietochlowice, Poľsko

Panoráma

Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca.

Literatúra

• Federální statistický úřad v Praze, Statistický Lexikon obcí ČSSR, SEVT, Praha, 1982
• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
• http://portal.statistics.sk/
• http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Rimavskej Sobote

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rimavská Sobota

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste
• Rimava.sk- Online, správy, zaujímavosti
• RSindex.sk- Noviny, kluby a združenia, školy, všetko na jednom mieste

Zdroj

• Rimavská Sobota - aktuality