Rimavská Sobota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Rimavská Sobota (okres).
Súradnice: 48°22′52″S 20°00′52″V / 48,381111°S 20,014444°V / 48.381111; 20.014444
Rimavská Sobota
mesto
RimSobota 2.jpg
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Vodný tok Rimava
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°22′52″S 20°00′52″V / 48,381111°S 20,014444°V / 48.381111; 20.014444
Rozloha 77,55 km² (7 755 ha) [1]
Obyvateľstvo 23 562 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 303,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Jozef Šimko[3] (Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko)
PSČ 979 01
ŠÚJ 514462
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad Rim. Sobota
Svätoplukova 9
979 01 Rim. Sobota
E-mailová adresa mesto@rimavskasobota.sk
Telefón 047/563 1139
Fax 047/562 3507
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Rimavská Sobota
Webová stránka: rimavskasobota.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Pomník – básnik Mihály Tompa
Pomník – básnik Sándor Petöfi
Pomník – herečka Lujza Blahová
Pomník – Štefan Marko Daxner (štúrovec)
Pomník – Michal Miloslav Bakulíny (štúrovec)
Pomník – Ján Francisci-Rimavský (štúrovec)

Rimavská Sobota (maď. Rimaszombat, nem. Großsteffelsdorf) je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Malohont.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v regióne Malohont, v severozápadnej časti Rimavskej kotliny na nive a terase Rimavy. Severne od mesta sa dvíha Revúcka vrchovina, južným smerom Cerová vrchovina. Severným okrajom prechádza cesta I/16 (Zvolen – Košice), ktorú križuje I/72 na Brezno a II/531 na Jesenské. Z Jesenského vedie cez mesto železničná trať do Brezna. Rimavská Sobota je vzdialená 26 km východne od Lučenca, 47 km juhozápadne od Rožňavy a 53 km juhovýchodne od Brezna.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Tomašová, Vinice, Vyšná Pokoradz

Sídliská: Rimava, Západ, Rožňavská

Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká a rozdeľuje ho na dve polovice rieka Rimava. V meste je vybudovaných 9 mostov pretínajúcich rieku (z toho 2 sú určené len pre peších a 1 bývalý železničný most, na ktorom je teraz cyklotrasa do rekreačnej oblasti Kurinec.).

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Kurinec (Zelená voda).

Lokalita Kurinec (Zelená voda) je vzdialená 5 km od centra Rimavskej Soboty. V minulosti bola významným rekreačným strediskom a bola vyhľadávaná nielen domácimi návštevníkmi zo širokého okolia, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska i zo zahraničia. Návštevníkom ponúkala kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping, športové ihriská na tenis, minigolf, volejbal. Po dlhých rokoch nefunkčnosti je areál znovu otvorený. Má jeden bazén s pitnou vodou, dva bazény s termálnou vodou, jeden detský bazén a kúpanie aj v jazere. Je tu možnosť stanovania aj s karavanom.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu mesta

  • 1270 – Rymos Zumbota
  • 1321 – Ryma Zumbath
  • 1387 – Rymaszombatya
  • 1773 – Rimavská Sobota
  • 1786 – Rimavská Sobota, maď. Rimaszombat

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom hovoria archeologické nálezy pilinskej kultúry. Ďalšie nálezy pochádzajú z mladšej doby bronzovej a halštatskej, ako i rímskej. Lokalita dnešného mesta mala výhodnú polohu pre obchod a výrobu. Stredoveká osada bola úplne zničená počas mongolského vpádu, no už v roku 1268 sa Rimavská Sobota spomína v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského, ako Rymoa Zumbota. Mestečko bolo pravdepodobne sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupa v údolí rieky Rimavy. Dňa 14. novembra 1278 nový kaločský arcibiskup Ján vydáva v Zumbothel listinu, ktorou udeľuje Rimavskej Sobote výsady mestského charakteru. 24. júna 1334 daroval kráľ Karol Róbert mesto Tomášovi zo Solnoku, sedmohradskému vojvodovi, a ako náhradu predošlému zemepánovi, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi I. dal iné majetky. V roku 1335 boli mestu udelené ďalšie privilégiá, medzi nimi povolenie opevniť sa. Z trhovej osady sa postupne stáva obchodné poddanské mesto.

Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládol Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý tu o 3 roky neskôr vyjednával s Jánom Huňadym. Roku 1474 mesto znovu zmenilo po vymretí rodiny Schéchyovcov majiteľa. Prešlo do rúk Alberta Losoncyzho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Széchyovú, a Jána Guthi-Országha, ktorý sa oženil s Annou Széchyovou (Hedviga a Anna boli dcéry Ladislava Széchyho, posledného potomka z rodu vojvodu Tomáša).

Roku 1506 Rimavská Sobota takmer celá vyhorela, pričom zhorel aj dôležitý mestský archív a zachránila sa len truhla kovotepcov. Zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej formy mesta. Intravilán mesta bol vtedy opevnený vodnou priekopou, ktorá viedla od potoka Sodoma od dnešnej konzervárne na vnútornej strane Cukrovarskej ulice až k Cintorínskemu potoku.

Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch 1553 – 1593 a 1598/99 – 1686 (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Mesto sa po oslobodení od Turkov stalo kráľovským majetkom a neskôr bolo vykúpené. Roku 1592 získalo svoj erb, na ktorom je okrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta boli v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečať pochádza z roku 1595. Roku 1601 mesto získalo právo meča, ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ Karol VI. Habsburský. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.

Rimavská Sobota patrí do regiónu Malohont, v polovici 13. storočia známeho ako Rimavský komitát. Sídlom regiónu bola najskôr Rimavská Baňa, ktorá svoj vplyv postupne stratila v prospech Rimavskej Soboty. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom. V roku 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove. Rimavská Sobota sa stala dôležitým obchodným a priemyselným strediskom. V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa tu vystriedali maďarské, slovenské i ruské vojská. V noci z 21. na 22. júla 1849 tu vyjednával hlavný veliteľ maďarských revolučných vojsk, generál Artur Gorgey s parlamentármi veliteľa ruských vojsk, Chruleva. V auguste 1849 (po porážke maďarskej revolúcie 13. augusta 1849 pri Világosi) sa v meste zdržiavali aj slovenské dobrovoľnícke zbory pod velením Lewartovského. Veliteľmi boli aj povstaleckí kapitáni Štefan Marko Daxner a Ján Francisci.

Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku 1792 tu založili vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie a vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Roku 1902 založili továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na 13. mája 1918 a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy buržoázie. Začiatkom novembra 1918 založili sociálnodemokratickú stranu. Od 31. mája do 5. júla 1919 sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí, čím sa Rimavská Sobota stala silnou baštou komunistického hnutia. Po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa 15. mája 1921 tu založili MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 1935 – 1938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom mníchovskej zrady bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra 1938 pričlenená k horthyovskému fašistickému Maďarsku.

Po oslobodení mesta sovietskou armádou dňa 21. decembra 1944 začala obnova a postupný rozmach v nových podmienkach. Okrem menších závodov dominoval potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), v tej dobe jeden z najmodernejších závodov v Európe.

V roku 1948 sa k Rimavskej Sobote pripojila obec Tomašová, ktorá je v súčasnosti mestská časť s rodinnou zástavbou.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov v Rimavskej Sobote
Rok Počet obyvateľov
2016 22 827
2011 24 640
2001 25 088
1991 24 771
1980 19 699
1970 14 556
1961 10 506
1948 9 160
1940 7 023
1930 8 044
1921 7 096
1910 6 912
1900 5 849
1890 5 675
1880 4 956
1869 4 903
1857 4 098
1830 7 467

Počet obyvateľov: 24 217 (k 31. 12. 2015)

Národnostné zloženie (2011, 2001, 1991)[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2011 2001 1991
Národnosť Počet Percento Počet Percento Počet Percento
Slovenská 13 301 53,98 % 14 872 59,28 % 14 256 57,55 %
Maďarská 7 298 29,62 % 8 846 35,26 % 9 854 39,78 %
Rómska 247 1,00 % 755 3,01 % 354 1,43 %
Rusínska 5 0,02 % 5 0,02 % 2 0,01 %
Ukrajinská 16 0,06 % 25 0,10 % 16 0,06 %
Česká 102 0,41 % 176 0,70 % 209 0,84 %
Nemecká 12 0,05 % 13 0,05 % 11 0,04 %
Poľská 9 0,04 % 13 0,05 % 7 0,03 %
Chorvátska 0 0 % 0 0 % 0 0 %
Srbská 0 0 % 0 0 % 0 0 %
Ruská 8 0,03 % 0 0 % 0 0 %
Židovská 4 0,02 % 0 0 % 0 0 %
Moravská 5 0,02 % 2 0,01 % 11 0,04 %
Bulharská 6 0,02% 0 0 % 0 0 %
Iné / Ostatné 30 0,12 % 0 0 % 0 0 %
Nezistené 3 597 14,60 % 381 1,52 % 51 0,20 %
Spolu 24 640 100 % 25 088 100 % 24 771 100 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol v roku 1942

  • Kostol sv. Jána Krstiteľa

  • Rimavská Sobota - Kostol sv. Jána Krstiteľa (2).jpg

  • Interiér kostola

  • Rimavská Sobota - Kostol sv. Jána Krstiteľa - interiér (4).jpg
  • Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1786–1790. Kostol bol prestavaný v rokoch 1847–1856, v tomto období bola ku kostolu pristavaná veža.[7] Poslednou neogotickou úpravou prešla fasáda v roku 1899. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár, stĺpová architektúra s trojuholníkovým tympanónom s obrazom Krista na kríži od G. F. Herzoga pochádza z roku 1898.[8] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Eklektická veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, v hornej časti je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou.

  • Evanjelický kostol

  • Rimavská Sobota - Evanjelický kostol (2).jpg
  • Rimavská Sobota - Evanjelický kostol.jpg
  • Rimavská Sobota - Evanjelický kostol (3).jpg
  • Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba v štýle barokového klasicizmu s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1784. Stavba bola upravovaná koncom 19. storočia, keď bola pristavaná eklektická veža s neogotickým tvaroslovím.[9] V roku 1909 bolo k veži pristavané mauzoléum Istvána Ferenczyho podľa projektu J. Sándyho. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu dve murované empory a centrálne umiestnená kazateľnica. Na fasáde je umiestnená busta sochára Ferenczyho do Ladislava Vaszaryho.[10] Fasády kosotla sú členené lizénami a oknami ukončenými polelipsou so šambránami s klenákmi. Štíhla atypická veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená zvonovitou helmicou s nárožnými vežicami.

  • Reformovaný kostol v roku 1939

  • Reformovaný kostol

  • Rimavská Sobota - kostol reformovanej cirkvi-2.jpg
  • Rimaszombat, református templom.JPG

  • Mauzóleum Istvána Ferenczyho pri kostole

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Župný dom Malohontu, druhý v poradí, dvojpodlažná barokovoklasicistická stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 18. storočia.[11] Dnes tu sídli Knižnica Mateja Hrebendu. Fasáde dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený dekoratívnou atikou s vázami. Fasáda je členená kordónovou rímsou, lizénami a dekoratívnymi kazetami. Okná poschodia sú segmentovo ukončené so šambránami s klenákmi. Na ose fasády je umiestnený reliéfny erb Malohontskej stolice.
  • Radnica, dvojpodlažná klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1801.[12] Fasáde dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom s erbom mesta. Fasáda je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a dekoratívnymi kazetami. Okná poschodia sú segmentovo ukončené so šambránami s klenákmi.

  • Župný dom

  • Rimavská Sobota - Knižnica Mateja Hrebendu.jpg
  • Rimaszombat, a régi vármegyeháza.JPG

  • Radnica

  • Rimavská Sobota - Župný dom.jpg
  • Reduta a prvý župný dom Gemera - Malohontu, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 40. rokov 19. storočia.[13] Stavbe dominuje štvorosový rizalit členený pilastrami s osovo umiestneným balkónom. Fasáda je členená kordónovou rímsou a lizénami. Okná poschodia sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami, pilastrami a dekoratívnymi štukovými klenákmi.
  • Hotel Tatra, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným dvorom z druhej polovice 19. storočia.[14] Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený atikou. Okná rizalitu majú polkruhové frontóny, bočné polia majú okná s trojuholníkovými frontónmi.

  • Reduta

  • Rimavská Sobota - Reduta (1).jpg
  • Rimaszombat, épület a főtér túloldalán.jpg

  • Hotel Tatra

  • Nový župný dom Gemera - Malohontu, trojpodlažná dvojtraktová neobaroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1900-1901. Stavba bola postavená podľa projektu miestneho staviteľa Gejzu Zieglera. Úpravami prešiel v roku 1930.[15] Parter mestského paláca je členený pásovaním, poschodia vysokým pilastrovým rádom. Priečelie je lemované dvoma rizalitmi ukončenými kupolami. Okná majú bohatú štukovú výzdobu v duchu neobaroka s prvkami secesie. Na osi priečelia je v atike umiestnený erb Gemersko-malohontskej župy.
  • Mauzóleum rodiny Benkó, eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1900.[16] Stavbe dominuje centrálny vyvýšený rizalit krytý manzardovou strechou. Priečelie je lemovaná pilastrami, korunná rímsa je dekorovaná vlysom a štukatúrami. Vstup je riešený ako jednoosový stĺpový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

  • Nový župný dom

  • Rimavská Sobota - Námestie M. Tompu - Župný dom.jpg

  • Detail atiky

  • Mauzóleum rodiny Benkó

  • Detail portálu

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

V Rimavskej Sobote sa nachádza Gemersko-malohontské múzeum so stálou expozíciou.

Múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo 3. septembra 1882 a po múzeách v Bratislave, na Orave, v Košiciach a Trenčíne je piatym najstarším na Slovensku. Počiatky prvých múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie. Vznik múzea je spojený s umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy, otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok ako Národná kultúrna pamiatka.

Múzeum sa špecializuje na dokumentáciu, výskum a získavanie zbierok v odboroch história, archeológia, etnológia, výtvarné umenie, prírodné vedy a rómska kultúra regiónu Gemer–malohont. Bohaté zbierkové fondy múzea, zo spoločenských a prírodných vied, dopĺňa rozsiahly historický knižný fond múzea. Celkový zbierkový fond presahuje 93 000 zbierkových predmetov.

  • Budova Gemersko-malohontského múzea

  • Rimavská Sobota - Gemersko-malohontské múzeum.jpg
  • Rimavská Sobota - Gemersko-malohontské múzeum (3).jpg

  • Portrét Mateja Bela zo zbierok múzea

Hvezdáreň[upraviť | upraviť zdroj]

Hvezdáreň sídli v časti Tomášová, bola založená v roku 1975 a 4. októbra 1977 bola otvorená jej prevádzková budova, ako prvá účelová stavba hvezdárne na Slovensku. Pred jej vznikom bolo v okrese len malé astronomické zázemie. Zriaďovateľom je VÚC BBSK.

V roku 1999 bola objavená planéta 20495 a na počesť hvezdárne v meste bola pomenovaná (20495) Rimavská Sobota

Pomníky, busty[upraviť | upraviť zdroj]

V Rimavskosobotskom cintoríne je pochovaný Peter Kellner-Hostinský.

Na Námestí Štefana Marka Daxnera sa nachádza niekoľko búst, ktoré boli osadené Maticou Slovenskou v rámci projektu Historické osobnosti Gemer-Malohontu.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi priemyselnou časťou a sídliskom Západ sa nachádza záhrada 1. mája.

Fontána v Záhrade 1. mája

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Neprofesionálne divadelné súbory:

  • DIVOSOD (Div. súbor dospelých) pri MsKS v Rim. Sobote
  • PICTUS (mladé alternatívne) pri MsKS v Rim. Sobote
  • ALTERNA (študentské) pri ZUŠ a MsKS v Rim. Sobote
  • ZAUŠKO (detské) pri ZUŠ a MsKS v Rim. Sobote
  • BADIDO (bábkarsky súbor dospelých) pri MsKS v Rim. Sobote

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maduar – dancefloorová skupina
  • Portikus – progresívnorocková/metalová skupina
  • Attermead – rocková skupina
  • M.E.L.L. – folk-world music hudobné zoskupenie
  • Sobotienka – dychová hudba
  • Bluetrend – country-bluegrassové hudobné zoskupenie
  • Bona Fide – miešaný spevácky zbor
  • Before The Zero Day – alternativorocková skupina
  • Despota – metalová skupina
  • Blaha Lujza – miešaný spevácky zbor
  • Slice of Bread – rockmetalová skupina

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dni mesta – 5. – 6. máj
  • Atrium Art, Medzinárodný festival divadla a hudby
  • Dobšinského rozprávkový Gemer, Celoslovenský festival rozprávok
  • Divadlo a deti, Celoštátny divadelný festival
  • Medzinárodné letné umelecké workshopy – LeTaVy (Letný Tábor Výtvarníkov) – august
  • Gemersko-malohontský jarmok 27.9. – 29.9.
  • Koncerty absolventov ZUŠ – jún

Šport v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový klub MFK Rimavská Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: MŠK Rimavská Sobota

Futbal má v Rimavskej Sobote viac než storočnú tradíciu, keďže svoj vznik datuje do roku 1908. Z toho roku pochádza prvá zmienka o klube s názvom RAC, ktorý sa prihlásil do Uhorského futbalového zväzu. Po vzniku Slovenského futbalového zväzu, paradoxne s maďarským názvom a skratkou SzLSz, po skončení prvej svetovej vojny, sa kluby začali združovať a organizovať majstrovské súťaže.

Najúspešnejšie obdobie rimavskosobotského futbalu nastalo po vstupe súkromného kapitálu do klubu začiatkom 90. rokov. Hlavným sponzorom sa stala firma Tauris, a.s., ktorá v spolupráci so samosprávou mesta a ďalšími partnermi vytvorila výborné ekonomické podmienky. Prejavilo sa to aj vo výsledkoch: v roku 1995 to bol suverénny postup do celoštátnej II. ligy a hneď v nasledujúcom roku ďalší postup, tentoraz už medzi slovenskú elitu do I.ligy. V nej vtedajší FC Tauris Rimavská Sobota odohral tri sezóny s bilanciou 90 odohraných zápasov, z nich bolo 28 víťazných, 18 remíz a 44 prehier so skóre 99:136. Pri trénerskom kormidle sa vtedy vystriedali také mená ako Stanislav Jarábek, Ladislav Jurkemik, Andrej Daňko, či domáci tréner František Vaš. V roku 1998 štartovala Rimavská Sobota aj v európskej pohárovej súťaži Intertoto Cup, kde po vyradení írskeho klubu sa v 2. kole stretol so slávnou Sampdoriou Janov z Talianska.

V roku 1999 štartovala Rimavská Sobota opäť v druhej najvyššej slovenskej súťaži. V sezóne 2003 – 2004 vtedajší FC pod vedením trénera Petra Zelenského vyhral II. ligu a znova sa vrátil medzi slovenskú elitu, ale len na rok. Od roku 2005 patrí Rimavská Sobota k popredným tímom druhej najvyššej súťaže. V posledných rokoch po problémoch so zabezpečením chodu klubu hrozil tímu zánik, no po iniciatíve vedenia mesta bolo založené občianske združenie, ktoré pomohlo futbal v meste udržať.

Hokejový klub HKM Rimavská Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: HKM Rimavská Sobota

Hokejový klub bol založený 24. januára 1994 pod názvom HC ORMET, od roku 2005 používa názov HKM Rimavská Sobota. Do roku 2008 bola Rimavská Sobota takpovediac bez hokeja, kedy domáce mužstvá museli hrávať svoje zápasy na zimnom štadióne v Lučenci. V roku 2008 bol zrekonštruovaný zimný štadión, ktorý umožnil plnohodnotné fungovanie hokejového klubu a jeho pôsobenie v 2. hokejovej lige.

Volejbalový klub VK Slovan Rimavská Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Ženský volejbalový klub s dlhoročnou tradíciou v meste úspešne štartuje v 2. najvyššej súťaži v skupine východ.

Ďalšie športové družstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Rimavská Sobota patrí dlhodobo k najchudobnejším oblastiam Slovenskej republiky, pričom miera nezamestnanosti dlhodobo dosahuje nad 25 %.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Moderná autobusová stanica v Rimavskej Sobote

MHD v Rimavskej Sobote[upraviť | upraviť zdroj]

Mestskú hromadnú dopravu v meste prevádzkuje spoločnosť SAD Lučenec, odštepný závod Rimavská Sobota. Na území mesta sú prevádzkované 4 linky.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Rimavská Sobota sa nachádza na hlavnom južnom cestnom ťahu E58/E571 spájajúcom Bratislavu s Košicami cez Zvolen. Plánovaná je výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá by tak odbremenila premávku v intraviláne mesta. Obchvat mesta by mal byť vedený severnou časťou mesta a na obchvate by malo byť 8 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. :)

Spojenie smerom na sever do miest Brezno a Poprad zabezpečuje cesta I/72 a na juh (Jesenské, štátna hranica s Maďarskom) cesta II/531.

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice, ktorá susedí s blízkou železničnou stanicou.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je napojené na sieť ŽSR regionálnou traťou Brezno – Jesenské, ktorá bola slávnostne daná do prevádzky 5. septembra 1874. Železničná stanica v Rimavskej Sobote je stanicou nesamostatnou, pridelenou k železničnej stanici Jesenské. Železničná stanica leží v km. 11,385 jednokoľajnej trate Jesenské – odb. Brezno-Halny – Brezno.

Diaľkové spojenie rýchlikmi na smer Bratislava a Košice je možné zo stanice Jesenské.

V minulosti z Rimavskej Soboty vychádzala Železničná trať Rimavská Sobota – Poltár, ktorá patrila medzi najmladšie trate na Slovensku. Do prevádzky bola daná 23. novembra 1913. Osobná prevádzka bola pozastavená v roku 2000 kvôli zlému technickému stavu trate a bola nahradená autobusmi. V roku 2003 pri prvej vlne rušenia osobnej dopravy na tratiach ŽSR bola pozastavená aj náhradná autobusová doprava a nakoniec v roku 2007 bola trať definitívne zrušená a v súčasnosti je na mieste bývalej trate postavená cyklotrasa.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letecké spojenie je dostupné z letísk Sliač (94 km) a Košice (125 km). Najbližšie letisko v Lučenci (Boľkovce – 25 km) nie je využívané na linkové lety.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stredná odborná škola v Rimavskej Sobote
  • Súkromná Stredná odborná škola – Hotelová akadémia
  • Obchodná akadémia
  • Spojená škola v Rimavskej Sobote
  • Stredná odborná škola technická v Rimavskej Sobote

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca.
Panoráma Rimavskej Soboty z pokoradzského kopca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. ↑ Rimavská Sobota [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. ↑ História kostola [online]. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rimavská Sobota. Dostupné online.
  7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. ↑ História [online]. CZ ECAV Rimavská Sobota. Dostupné online.
  9. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ↑ Rimavská Sobota: Kostol reformovanej cirkvi [online]. Slovakiana. Dostupné online.
  11. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rimavská_Sobota&oldid=7247074“