Rimavská Baňa
| Rimavská Baňa | ||
| obec | ||
 Evanjelický kostol | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Rimavská Sobota | |
| Región | Malohont | |
| Vodné toky | Rimava, Rimavica | |
| Nadmorská výška | 256 m n. m. | |
| Súradnice | 48°30′40″S 19°56′29″V / 48,5111°S 19,9413°V | |
| Rozloha | 26,21 km² (2 621 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 483 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 18,43 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1270 | |
| Starosta | Elena Polóniová[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 980 53 | |
| ŠÚJ | 515426 | |
| EČV (do r. 2022) | RS | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Rimavská Baňa | ||
| Webová stránka: obecrimavskabana.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rimavská Baňa je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Nachádza sa tu hodnotný gotický evanjelický kostol z konca 13. storočia so stredovekými freskami.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako už názov obce napovedá, obec disponuje bohatou baníckou históriou, hoci už niekoľko storočí tu žiadne bane neexistujú. Obec Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Pod názvom "Baňa" sa po prvý raz spomína v listine z 13. storočia. V roku 1268 dostala výsady krupinského typu od kaločského arcibiskupa Štefana, ktoré boli potvrdené v roku 1278.
V stredoveku sa v okolí mestečka Bane začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. Po príchode nemeckých kolonistov v druhej polovici 13. storočia sa začala aj hlbinná ťažba v baniach. Ložiská však boli vyčerpané už v 15. storočí.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjelický kostol, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300.[5] Kostol je situovaný v opevnenom areáli, na vyvýšenine nad obcou. Bol rozšírený za Stibora zo Stiboríc v roku 1415 (svorník s jeho erbom nájdeme na klenbe kostola), keď bolo kvadratické presbytérium nahradené polygonálnym. Stavba bola doplnená o portál do sakristie a vtedy došlo k freskovej výmaľbe svätyne. Okolo roku 1500 bol opäť rozšírený. Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí interiér kostola upravili. Došlo ku stavbe protestantskej empory v roku 1670 (rozšírená bola v roku 1726). V roku 1783 bol vyhotovený drevený kazetový strop.[6] V tomto období bola postavená aj veža. Helmica veže pochádza z roku 1906. Hodnotné fresky v kostole zobrazujú Ladislavskú legendu, nachádzajúcu sa na severnej strane lodi. Freska pochádza z obdobia okolo roku 1370. V presbytériu nájdeme výjavy Posledného súdu, sv. Juraja zápasiaceho s drakom a sv. Barbory. Maľby boli odkryté v 50. rokoch 20. storočia. V súčasnosti prebieha jeho postupná obnova.[7]
Kostol s opevnením
Interiér kostola
Svätoladislavská legenda
Barokový portál
Fresky v presbytériu
- Rodný dom J. Palkoviča, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika.[8] Objekt bol upravený v roku 1927 keď získal súčasnú secesnú fasádu. Priečeliu lemovanému pilastrami dominuje dekoratívna atika s vročením. Okná majú šammbrány a segmentové frontóny. Na objekte je pamätná tebuľa Juraja Palkoviča z roku 1950 a pamätná tabuľa SNP.
- Pomník padlým v Slovenskom národnom povstaní, pamätník vo forme obeliku ukončeného hviezdou, z roku 1959.[9]
Pamätný dom Juraja Palkoviča
Pamätná tabuľa Juraja Palkoviča
Pamätná tabuľa protifašistického odboja
Pomník padlým v SNP
.jpg)
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Matej Bodó (* 1690 – † ?), právnik, náboženský a odborný spisovateľ
- Juraj Palkovič (* 1769 – † 1850), básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, profesor bratislavského evanjelického lýcea, poslanec uhorského snemu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História [online]. Obec Rimavská Baňa, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. Archivované 2019-08-20 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Rimavská Baňa, ev. a. v. kostol [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Rimavská Baňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rimavská Baňa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
- Apsida.sk- profil románsko-gotického kostola
- Gotická cesta- profil románsko-gotického kostola