Rimavská Baňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°30′40″S 19°56′29″V / 48,5111°S 19,9413°V / 48.5111; 19.9413
Rimavská Baňa
obec
RimavskaBana.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Rieky Rimava, Rimavica
Nadmorská výška 256 m n. m.
Súradnice 48°30′40″S 19°56′29″V / 48,5111°S 19,9413°V / 48.5111; 19.9413
Rozloha 26,21 km² (2 621 ha) [1]
Obyvateľstvo 533 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 20,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Starosta Elena Polóniová[3] (nezávislá)
PSČ 980 53
ŠÚJ 515426
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Rimavská Baňa
Webová stránka: obecrimavskabana.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rimavská Baňa je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Ako už názov obce napovedá, obec disponuje bohatou baníckou históriou, hoci už niekoľko storočí tu žiadne bane neexistujú. Nachádza sa tu hodnotný gotický evanjelický kostol z konca 13. storočia so stredovekými freskami.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte.  Pod názvom "Baňa" sa po prvý raz spomína v listine z 13. storočia. V roku 1268 dostala výsady krupinského typu od kalocsského arcibiskupa Štefana, ktoré boli potvrdené v roku 1278.

V stredoveku sa v okolí mestečka Bane začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. Po príchodu nemeckých kolonistov v druhej polovici 13.storočia sa začala aj hlbinná ťažba v baniach. Ložiska však boli vyčerpané už v 15. storočí.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Goticko-románsky evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V opevnenom areáli, na vyvýšenine nad obcou sa nachádza miestny evanjelický kostol, románsko-gotická stavba[5], datovaná na začiatok 14. storočia. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a na východnej strane pristavanou vežou. Kostol bol rozšírený za Stibora zo Stiboríc v roku 1415 (svorník s jeho erbom nájdeme na klenbe kostola), kedy bolo kvadratické presbytérium nahradené polygonálnym. Stavba bola doplnená o portál do sakristie a vtedy došlo k freskovej výmaľbe svätyne. Okolo roku 1500 bol kostol rozšírený. Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí ineriér kostola upravili. Došlo ku stavbe protestantskej empory v roku 1670 (rozšírená bola v roku 1726). V roku 1783 bol vyhotovený drevený kazetový strop. V exteriéri došlo v tomto období ku stavbe veže. Helmica veže pochádza z roku 1906. Hodnotné fresky v kostole zobrazujú Ladislavskú legendu, nachádzajúcu sa na severnej strane lodi. Freska pochádza z obdobia okolo roku 1370. V presbytériu nájdeme výjavy Posledného súdu, sv. Juraja zápasiaceho s drakom a sv. Barbory. Maľby boli odkryté v 50. rokoch 20. storočia.[6]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História [online]. Obec Rimavská Baňa, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Rimavská Baňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]