Preskočiť na obsah

Kalocsa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kaloča)
Kalocsa
mesto
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Báčsko-malokumánska
Obvod (Kistérség) Kalocsský
Súradnice 46°31′31″S 18°58′56″V / 46,52528°S 18,98222°V / 46.52528; 18.98222
Rozloha 53,18 km² (5 318 ha)
Obyvateľstvo 17 165 (1. január 2011)
Hustota 322,77 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6300
KSH 06442
Wikimedia Commons: Kalocsa
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: http://www.kalocsa.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kalocsa (historický slovenský názov Kaloča) je maďarské mesto na ľavom brehu Dunaja v Báčsko-malokumánskej župe v Kalocsskom okrese.

Má rozlohu 5 318 ha a žije tu 17 165 obyvateľov (1. január 2011)

Kalocsa je jedno z najstarších maďarských miest.

V roku 1000 tu uhorský kráľ Štefan I. zriadil prvé biskupstvo v Uhorsku, v roku 1135 povýšené na arcibiskupstvo, prvým biskupom bol Astrik.

V roku 1529 bolo mesto zničené Turkami. Biskupský hrad bol využívaný ako pevnosť a v roku 1602 renovovaný, ale mesto upadalo. V roku 1664 referoval turecký cestovateľ Evliya Çelebi len o „mešite, troch obchodoch a malom hostinci“. Pri vyhnaní v roku 1686 Turci vypálili biskupský hrad. Arcibiskup Kolonič začal obnovu renováciou gotickej kaplnky, jeho nasledovníci rozšírili stavbu o novú rezidenciu v roku 1775. Súčasne ožilo aj mesto.

V roku 1784 založil arcibiskup Adam Patachich na základoch hospodárskej evidencie stredovekého kláštora a svojej objemnej 17 000 zväzkovej súkromnej zbierky biskupskú knižnicu obsahujúcu dnes vyše 140 000 zväzkov, medzi inými aj neoceniteľné staré rukopisy.

V roku 1875 bola veľká časť mesta poškodená požiarom.

Od pätdesiatych rokov bola Kalocsa ako arcibiskupské sídelné mesto pod tlakom komunistickej správy, sídlo župy bolo prenesené do Kecskemétu, rovnako ako inštitúcie vysokého školstva. V rámci mesta sa usídlila sovietska posádka, z bývaleho jezuitského internátu priamo v centre sa stala ženská väznica.

Kalocsa je centrum poľnohospodársky orientovaného regiónu a najväčšej pestovateľskej oblasti papriky. Od začiatku 20. storočia nahradila Segedín ako centrum maďarského paprikového "priemyslu". Sídli tu Múzeum papriky a Výskumný ústav papriky. Ďalšími dôležitými regionálnymi produktmi sú víno, ovocie, ľan, konope a obilie, ale aj rybolov.

V meste sídli pedagogická a teologická fakulta.

Kalocsa je aj turistický cieľ, najmä návštevníkov z výletných dunajských lodí. Aj z tohto dôvodu tu boli v roku 2002 otvorené termálne kúpele.

V Kalocse sa narodil svetovoznámy sochár Nicolas Schöffer, ktorý tu má múzeum so svojimi pôvodnými modelmi, kresbami a projektmi. Jeho svetelná a kinetická veža je jednou z dominánt mesta.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalocsa

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]