Kružno
Kružno (Garaška) | |
obec | |
Kostol Najsvätejšieho Srdca Panny Márie
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Rimavská Sobota |
Región | Malohont |
Nadmorská výška | 271 m n. m. |
Súradnice | 48°24′43″S 19°55′53″V / 48,4119°S 19,9313°V |
Rozloha | 6,2 km² (620 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 352 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 56,77 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1922 |
Starosta | Pavel Černák[3] (SMER-SD) |
PSČ | 979 01 (pošta Rimavská Sobota) |
ŠÚJ | 515108 |
EČV (do r. 2022) | RS |
Tel. predvoľba | +421-47 |
E-mailová adresa | kruzno.kruzno@gmail.com |
Telefón | Neznamy |
Fax | Neznamy |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Kružno | |
Webová stránka: kruzno.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kružno je obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Kružno patrí do spoločnosti obcí, ktoré sa združili do Mikroregiónu Rimava-Rimavica.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 je národnostné zloženie obyvateľstva obce Kružno nasledovné:
Slováci: 95,1 %
Maďari: 2,02 %
Nemci: 0,86 %
Rumuni: 0,86 %
Česi: 0,58 %
Nezistené: 0,58 %
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Kružno sa v roku 1923 stala osadou, kedy prisťahovalci z detvianských a kokavských vrchov začali brať podiel na parcelácii majetku bývalého baróna Henryka Lužinského a predaja pozemkov veľkostatkára Štefana Stanislava z Oždian. Túžba najbiednejšej vrstvy slovenského národa po kúsku vlastnej zeme, túžba po radostnej práci na vlastnej hrude vylákala záujemcov do tamojších krajín.
Prví kolonisti[upraviť | upraviť zdroj]
Zaľudniť tento kraj, učiniť divočinu úrodnou, užitočnou je údelom tvrdej, namáhavej kolonizácie, ktorú začali prví prisťahovalci so svojimi rodinami v roku 1923 Priadkovci: Martin, Jozef, Peter a Pavel. Prví traja sa usadili pozdĺž horného toku, malého potoka vyvierajúceho z malého močariska a tečúceho lesnatou úžľabinou zvanou Molnárka, východným smerom k Rimavskej Sobote do Rimavy. Pavel postavil malý domček z dreva (kolibu) asi kilometer na severovýchod od svojich príbuzných pozdĺž starej artézskej studne v kružine, podľa ktorej bola pomenovaná i osada Kružno. V roku 1923 na jar tu už bývala 6 členná rodina Pavla Priadku. Toho istého roku v jeseni prišlo odrazu ďalších 10 rodín. Keď mala osada asi 95 obyvateľov, bola pričlenená k obci Sušany. V roku 1926 sa k osade Kružno pridružila aj osada Grošovka (Garažka) ležiaca severne, kde sa usadila rodina Bahledova a osada Čertov Ker v jeho západnom smere, kde sa usadili dve evanjelické rodiny Paľagova a Bobáľova z obce Hriňová. Príliv prisťahovalcov neochaboval, ale naopak pokračoval, čím bol daný istý predpoklad k hustejšiemu zaľudneniu.
Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo sa zaoberá zväčša roľníctvom a chovom rožného statku, ktorý na výročitých i mesačných trhoch odpredáva. Sú tu však aj robotníci a nádenníci, pracujúci pri stavbách alebo hospodárskych sezónnych prácach v okolí. V zime sa takmer všetko mužské obyvateľstvo venuje v okolitých horách drevorubačstvu a ženy doma pradeniu a tkaniu.
V máji 1927 bol na Kružne vysvätený cintorín a zvonica. Tento slávnostný akt previedol rímskokatolícky duchovný z Veľkej Suchej Ján Krištofčák, za veľkej účasti miestneho a okolitého obyvateľstva. V marci roku 1929 bola dokončená výstavba školy.[4]
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb obce Kružno[upraviť | upraviť zdroj]
Erb obce spolu s jej vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najdôležitejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné, po stáročia tradované zákonitosti a zvyklosti erbovej tvorby. Zodpovedný prístup k tvorbe spomenutých symbolov je daný tiež tým, že sa vytvárajú spravidla na veľmi dlhé obdobia, ba stáročia. Východiskom pre vytvorenie erbu je samotná historická tradícia. Informuje o tom, že lokalita obce bola kedysi rúbaniskom lesa. Postupným odkupovaním pôdy od pôvodných vlastníkov – Henryka Lužinského a Štefana Stanislava z Oždian, vznikla osada. Na jej pomenovanie mala vplyv trnkami obrastená čistina – Kružina, uprostred so zrubenou studňou. Podľa spomenutej Kružiny, dostala obec pomenovanie – Kružno.
Po konzultácii starostu obce so zástupcami Heraldickej komisie sa ukázal ako najvhodnejší erbový symbol motív zrubnej studne medzi trnkami. Na zvýraznenie skutočnosti, že ide o studňu, sa na jej okraj pridal symbol džbánu na naberanie vody. Studňa vyjadruje myšlienku života, mladosti, uzdravovania, ale aj poznania a múdrosti. Heraldické vyjadrovanie si vyžaduje prísnu štylizáciu. Erb je symbol. Nie krajinomaľba. Preto bolo potrebné studňu džbán i trnky zobraziť bez zbytočných podrobností, ktoré by pri zmenšení zanikli.
Vlajka obce Kružno[upraviť | upraviť zdroj]
Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, červenej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Kružno[upraviť | upraviť zdroj]
Je okrúhla, uprostred s obecným erbom a kruhopisom OBEC KRUŽNO. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami.
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1928 bola Slovenskou ligou v obci postavená Jubilejná škola, čomu napomohla aj skutočnosť, že v tomto čase v obci pôsobil ako učiteľ Fraňo Kráľ. V súčasnosti má v budove sídlo materská škola. Ďalšou významnou stavbou v obci je budova kultúrneho domu, v ktorej má sídlo aj obecný úrad. V súčasnosti sa občania venujú výstavbe nového rímskokatolíckeho kostola.
Pre turistov je Kružno zaujímavé najmä svojim netradičným spôsobom zástavby s veľkými rozostupmi medzi rodinnými domami, možnosťou prejazdu lesnými, či poľnými cestičkami do susedných obcí, ako sú: Sušany, Selce, Veľké Teriakovce, Hrachovo-Svetlá, Ožďany či samotná Rimavská Sobota. Táto skutočnosť v poslednom čase čím ďalej, tým viac priťahuje cykloturistov.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Pre športové využitie sú v obci športové ihriská umožňujúce hrať volejbal a futbal, ako aj parčík s preliezkami a hojdačkami, pre šantenie najmladšej generácie. Tieto priestranstvá sú naplno využívané počas športových dní, ktoré sú súčasťou každoročných dní obce, ale aj počas ostatných dní v roku. Tradičně sa v obci dosahuju výborné výsledky v dobrovoľnom hasičskom zbore žien i mužov.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Zamestnanosť v obci je pomerne dobrá, čomu prispieva blízkosť okresného mesta, ale aj fakt, že v katastrálnom území obce je vybudovaná farma chovu ošípaných spoločnosti Agrotauris Rimavská Sobota. Takisto tu pôsobí nemálo podnikateľov, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, nákladnej doprave, autoopravárenstvu, chladiarenstvu, stolárstvu atď.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Tieto zápisky sú z pôvodnej kroniky obce Kružno, ktorá datuje premeny obce a obyvateľstva od roku 1923 až po rok 1949
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kružno