Hnúšťa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hnúšťa
mesto
Hnusta.jpg
Evanjelický kostol
Coat of Arms of Hnúšťa.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Vodné toky Rimava, Klenovská Rimava
Nadmorská výška 298 m n. m.
Súradnice 48°34′24″S 19°57′14″V / 48,573333°S 19,953889°V / 48.573333; 19.953889
Rozloha 68,05 km² (6 805 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 714 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 98,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334[3]/1438[4]
Primátor Martin Pliešovský[5] (SNS)
PSČ 981 01
ŠÚJ 514829
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Francisciho 74
981 01 Hnúšťa
E-mailová adresa info@hnusta.sk
Telefón 047 / 202 88 10
Fax 047 / 202 88 10
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hnúšťa
Webová stránka: hnusta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Hnúšťan[6]

Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v regióne Malohont, v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Geomorfologicky sa nachádza v Rimavskom podolí, tvoriacom časť Revúckej vrchoviny. Na území mesta sa zlievajú vody Rimavy a Klenovskej Rimavy, ktoré vytvárajú doliny. Nimi vedú hlavné cesty (I/72 Rimavská Sobota – Brezno a II/526 Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou) i železničná trať z Rimavskej Soboty do Brezna. Od Rimavskej Soboty leží 22 km severne, od Tisovca 12 km južne, od Kokavykm na východ a od Jelšavy 22 km na západ.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 93,12 %
  • Rómovia – 3,36 %
  • Maďari – 1,07 %
  • Česi – 0,40 %
  • Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 36,10 %
  • bez vyznania – 35,44 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 21,62 %
  • grécki katolíci – 0,37 %

a iní

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brádno (25 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hačava (336 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hnúšťa (5 669 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Likier (1 586 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Polom (60 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Osady: Brezina, Grúnik, Maša, Mútnik, Pri majeri, Skálie

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.

Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo názov Hnúšťa-Likier. Do roku 1960 bola Hnúšťa sídlom okresu.

Dňa 26. novembra 2006 sa v skrachovaných Slovenských lučobných závodoch (SLZ) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon, v dnešnej dobe Yura Corporation. V Hnúšti vďaka tomu znova stúpla zamestnanosť.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1802. Úpravami prešiel v roku 1853. V roku 1906 bola doplnená západná kaplnka. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s výmaľbou od J. Ádáma. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Hlavnej fasáde dominuje rizalit, z ktorého vystupuje veža s korunnou rímsou s tečíkom a zvonovitou helmicou.[9]
  • Evanjelický kostol v Brádne, jednoloďová barokovoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, z rokov 1794-1797. Stojí na mieste staršej modlitebne zo začiatku 18. storočia. V roku 1810 bol rozšírený o vežu. Interiér je plochostropý s dreveným stropom. Priestor je členený trojramennou emporou. Nachádza sa tu hodnotný barokový kazateľnicový oltár zo začiatku 18. storočia so sochami Árona, Mojžiša, Petra a Pavla. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a dekoratívnou barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom.[10]
  • Evanjelický kostol v časti Hačava, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1816. Prestavaný bol v roku 1905 a v polovici 20. storočia, keď pola postavená veža. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade.[11] Fasády sú hladké, veža mierne vystupujúca z hmoty stavby je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Likier, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1875. Podľa iných zdrojov je kostol tolerančná stavba z roku 1785.[12] Interiér je plochostropý.[13] Fasády sú hladké, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turecký most, kamenný jednooblúkový most v časti Maša z obdobia po roku 1785. Pôvod mosta v častoch osmanskej okupácie je pravdepodobne len legendou.[14]
  • Pamätný dom, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1906. V budove sídlil počas SNP revolučný národný výbor.[15] Na budove je osadená pamätná tabuľa SNP.[16] Fasáde dominujú nárožné rizality lemované bosážou. Parter je dekorovaný pásovaním, poschodie z režnej tehly je členené oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Na ose fasády je atika s vročením 1906.
  • Mauzóleum, pohrebná kaplnka, neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca s kupolou, z roku 1902.[17] Fasády mauzólea s pásovaním sú členené rizalitmi lemovanými pilastrami s trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Kupola je ukončená osemuholníkovou laternou.
  • Petrivalského vila, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnou vežou, z obdobia rokov 1910-1920.[18] Fasády z režnej tehly sú členené obdĺžnikovými a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža s lodžiou je ukončená nízkou ihlancovou helmicou.
  • Pomník padlým v SNP z roku 1960. Autori pomníka sú sochár Vladimír Moťovský a architekt J. Stockmann
  • Pomník Mateja Hrebendu v časti Hačava z roku 1968. Autormi pomníka sú sochár Juraj Hovorka a architekt Ján Antal.

Prírodné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je zastúpený banícky priemysel (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) – ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.

V 20. storočí tu boli veľkým zamestnávateľom zaniklé Slovenské lučobné závody.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola Nábrežie Rimavy 447
  • Materská škola Klokočova 740
  • Základná škola Janka Francisciho Rimavského
  • ZŠ Klokočova 742
  • Základná umelecká škola Jána Valacha Hnúšťa
  • Špeciálna základná škola Hnúšťa
  • Gymnázium Mateja Hrebendu
  • Stredná odborná škola

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Informácie o Hnúšti na www.obce.info
  4. Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. Hnúšťa - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Hnúšťa - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Brádno (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Hačava (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Miestne časti Hnúšte [online]. Oficiálne stránky mesta Hnúšťa. Dostupné online.
  13. Likier (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Kamenný most v Hnúšti – Maši [online]. Turecký most. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Hnúšťa - Kaplnka na cintoríne [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  18. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnúšťa