Hnúšťa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°34′24″S 19°57′14″V / 48,573333°S 19,953889°V / 48.573333; 19.953889
Hnúšťa
mesto
Hnusta.jpg
Evanjelický kostol
Hnúšťa Erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Rieky Rimava, Klenovská Rimava
Nadmorská výška 298 m n. m.
Súradnice 48°34′24″S 19°57′14″V / 48,573333°S 19,953889°V / 48.573333; 19.953889
Rozloha 68,05 km² (6 805 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 490 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 110,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334[3]/1438[4]
Primátor Michal Bagačka[5] (SMER-SD, KDH, SNS)
PSČ 981 01
ŠÚJ 514829
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Francisciho 74
981 01 Hnúšťa
E-mailová adresa info@hnusta.sk
Telefón 047 / 202 88 10
Fax 047 / 202 88 10
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hnúšťa
Webová stránka: hnusta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Hnúšťan[6]
Portal.svg Slovenský portál

Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v regióne Malohont, v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Geomorfologicky sa nachádza v Rimavskom podolí, tvoriacom časť Revúckej vrchoviny. Na území mesta sa zlievajú vody Rimavy a Klenovskej Rimavy, ktoré vytvárajú doliny. Nimi vedú hlavné cesty (I/72 Rimavská Sobota – Brezno a II/526 Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou) i železničná trať z Rimavskej Soboty do Brezna. Od Rimavskej Soboty leží 24 km severne, od Tisovca 12 km južne, od Kokavy 14 km na východ a od Jelšavy 37 km na západ.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 93,12 %
  • Rómovia – 3,36 %
  • Maďari – 1,07 %
  • Česi – 0,40 %
  • Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 36,10 %
  • bez vyznania – 35,44 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 21,62 %
  • grécki katolíci – 0,37 %

a iní

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brádno (25 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hačava (336 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hnúšťa (5 669 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Likier (1 586 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Polom (60 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Osady: Brezina, Grúnik, Maša, Mútnik, Pri majeri, Skálie

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.

Do roku 1960 bola sídlom okresu.

26. novembra 2006 sa v SLZ (Slovenských lučobných závodoch) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon v tejto dobe YURA. V Hnúšti tým znova stúpla zamestnanosť.

Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo meno Hnúšťa-Likier.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1802. Hlavnej fasáde dominuje rizalit, z ktorého vystupuje veža so zvonovitou helmicou. Fasády sú členené lizénami.[9]
  • Evanjelický kostol v časti Hačava, jednoduchá halová stavba s pravouhlym uzáverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1816. Prestavaný bol v roku 1905. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade. Veža mierne vystupujúca z hmoty stavby je ukončená ihlancovou helmicou, fasády sú hladké.
  • Evanjelický kostol v časti Likier, neskoroklasicistická halová stavba s pravouhlym uzáverom a predstavanou vežou z roku 1875. Interiér je plochostropý.[10] Fasády sú hladké, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Brádno, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a čiastočne predstavanou vežou z rokov 1794-1797. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu barokový kazateľnicový oltár zo začiatku 18. storočia, barokové lavice a organ. Veža je členená pilastrami a ukončená dekoratívnou barokovou helmicou s laternou.[11]

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník Janka Francisciho Rimavského na námestí pred kostolom – odhalený v roku 1925, autor Vojtech Ihriský
  • Pomník padlým v SNP – odhalený v roku 1960 autori: akad. Sochár Vladimír Moťovský a Ing. arch. J. Stockmann
  • Chránená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája
  • Pomník Mateja Hrebendu v časti Hačava z roku 1968 od sochára Juraj Hovorku a architekta Jána Antala.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zastúpený je priemysel banícky (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) – ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola Nábrežie Rimavy 447
  • Materská škola Klokočova 740
  • Základná škola Janka Francisciho Rimavského
  • ZŠ Klokočova 742
  • Základná umelecká škola ZUŠ Hnúšťa
  • Špeciálna základná škola Hnúšťa
  • Gymnázium Mateja Hrebendu
  • Stredná odborná škola

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Informácie o Hnúšti na www.obce.info
  4. Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike
  5. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. Hnúšťa- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Hnúšťa- Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Likier (Hnúšťa)- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Brádno- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]