Gemerské Dechtáre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°14′53″S 20°02′12″V / 48,2480°S 20,0366°V / 48.2480; 20.0366
Gemerské Dechtáre
obec
Détér község.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 206 m n. m.
Súradnice 48°14′53″S 20°02′12″V / 48,2480°S 20,0366°V / 48.2480; 20.0366
Rozloha 20,2 km² (2 020 ha) [1]
Obyvateľstvo 439 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 21,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Ondrej Borbáš[3] (MOST-HÍD)
PSČ 980 04 (pošta Hostice)
ŠÚJ 514764
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Gemerské Dechtáre
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Gemerské Dechtáre sú gemerská obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec sa nachádza v pohorí Cerová vrchovina (podcelok Petrovská vrchovina - oddiel/časť Hostická kotlina).

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Obec je doložená od roku 1246, ale je staršieho pôvodu. Doložená je v podobe Deltar (roku 1246), neskôr Dehcher (roku 1427), Detér (roku 1808), Detiar (roku 1920) až od roku 1948 Gemerské Dechtáre; maďarsky Détér. Obec pôvodne patrila Ratoldovcom, po nich viacerým zemepánom. Za tureckých vojen v 16.–17. storočí a za morovej epidémie v rokoch 1709-1710 obec spustla, takže v roku 1715 tu žil len jeden urbárnik. Neskôr v roku 1828 už mala 75 domov a 573 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1944 boli Gemerské Dechtáre pripojené k Maďarsku. Jrd tu bolo založené v roku 1957.

Názov[upraviť | upraviť kód]

Vývin názvu obce

Obyvateľstvo a katastrálne územie[upraviť | upraviť kód]

Uvedený je rok a počet obyvateľov:

1828 - 573 (75 domov),

1869 - 529,

1880 - 501,

1890 - 548,

1900 - 534,

1910 - 553,

1921 - 631,

1930 - 669,

1940 - 710,

1948 - 641,

1961 - 632,

1970 - 571.

Ku koncu roka 2007 obec obývalo 445 ľudí a ku koncu roka 2012 - 454 ľudí, z toho 242 žien a 212 mužov. Podľa sčítania obyvateľstva Slovenska v roku 2011 bolo v obci zaznamenaných 451 obyvateľov, z čoho 386 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 34 ľudí k slovenskej národnosti. Podľa cenzu z roku 2001 sa k maďarskej národnosti hlásilo 96,79 % obyvateľstva a k slovenskej národnosti 2,78 % (0,43 % národnosti nebolo zistenej napriek tomu, že v obci žijú aj Rómovia, hlásiaci sa k maďarskej národnosti). Vierovyznanie je nasledovné: 96,79 % rímskokatolíci, 0,43 % evanjelici a. v., 0,43 % ateisti/bez vyznania a 0,43 % nezistená viera). Prirodzený prírastok obyvateľstva zabezpečuje rómska populácia, lebo zvyšok obyvateľov starne a vymiera.

Katastrálne územie Gemerských Dechtárov susedí s chotármi obcí: Jesenské, Hodejovec, Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce, Jestice a Hostice. V južnej časti chotára sa nachádzajú pôvodne poľnohospodárske usadlosti (samoty): Studničné, Uhľové rameno (ovčín), Senná (maď. Szenág) a Slučia samota (maď. Salonkáš/Szalonkás). V roku 1333 sa spomína osada v chotári obce - Kutas (Kutus) alebo aj Kwithas (roku 1469), ktorá zanikla za vojenských výpadov Osmanskej ríše a zmenila sa na samotu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Obecná znonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z 19. storočia.[5] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole. Má hladé fasády, je ukončená stanovou strechou.

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Obcou prechádza modrou farbou značená turistická trasa z obce Jesenské (vlak, bus) cez obec Širkovce, Širkovský hrad (ruiny gotického hradu z 13. storočia, maď. Kapla-vár) a cez vrchy Hôrka (Vysoká) a Fušom (Tušov). Nad obcou opúšťa dubové lesy Cerovej vrchoviny a poľnohospodársky využívanou krajinou na pastvu vedie okolo družstevného objektu (vahadlová studňa) prichádza do dediny okolo starého futbalového ihriska. Na hornom konci obce (otočka autobusov) sa nachádza pohostinstvo a predajňa potravín. V centrálnej časti dediny je možnosť ubytovania v obecnom penzióne (vedľa obecného úradu s orientačnou mapu regiónu). Dolnému koncu (vstup do obce) dominuje poľnohospodárske družstvo z roku 1957, ale hlavne vzorne udržiavaný rímskokatolícky kostolík, pod ktorým novotou žiari multifunkčné oplotené obecné ihrisko, určené na rôzne loptové hry. Modrá turistická značka pokračuje okolo obecného penziónu cez pasienky (včelíny) do širokého údolia Dechtárskeho potoka okolo usadlostí Uhľové rameno (ovčín) a Senná (opravené staré gazdovské usadlosti) vo Veľkosihotskej doline pod výraznú sopečnú horu Ragáč (slov. Roháč), kde sa na rázcestí pod Deravým cerom stretáva so zelenou značkou od obce Hodejov (zelená značka vedie cez Steblovú skalu) a spoločne obe značky modrá i zelená vystupujú na Ragáč s krásnym kruhovým výhľadom na Cerovú vrchovinu (chránená krajinná oblasť) a maďarsko-slovenské pomedzie. Z vrcholového brala vidieť aj najvyšší bod Maďarska - vrch Kékeš (maď. Kékestető, 1014 m n. m.) v pohorí Matra a tiež blízku obec Hajnáčka (maď. Ajnácskő), kde schádza zelená značka cez samotu Buková k ruinám Hajnáčskeho hradu.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť kód]

V obci pôsobí základná škola a materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, knižnica a hasičský zbor.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Zvonice v okrese Rimavská Sobota [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]