Gemerské Dechtáre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°14′53″S 20°02′12″V / 48,2480°S 20,0366°V / 48.2480; 20.0366
Gemerské Dechtáre
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 206 m n. m.
Súradnice 48°14′53″S 20°02′12″V / 48,2480°S 20,0366°V / 48.2480; 20.0366
Rozloha 20,2 km² (2 020 ha) [1]
Obyvateľstvo 442 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 21,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Štefan Zagyi[3] (SMK-MKP, SMER-SD, SDKÚ-DS)
PSČ 980 04 (pošta Hostice)
ŠÚJ 514764
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Gemerské Dechtáre sú gemerská obec (v historickom regióne Gemer) v pohorí Cerová vrchovina (podcelok Petrovská vrchovina - oddiel/časť Hostická kotlina) na Slovensku v okrese Rimavská Sobota s obyvateľstvom dominantne maďarskej národnosti, ktorí obec nazývajú Détér.

Stavebnou dominantou obce je jednoloďová rímskokatolícka neoklasicistická kaplnka svätého Štefana (resp. kostolík, pôvodne zasvätený Sedembolestnej Panne Márii z roku 1880) na návrší s priľahlým cintorínom (zvonica z 19. storočia) a k novším stavebným pamiatkám patrí socha uhorského kráľa svätého Štefana (maď. Szent István király), umiestnená pri schodoch, vedúcich do kostolíka.

V obci pôsobí základná škola a materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, knižnica a hasičský zbor.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1246 (po mongolskom/tatárskom vpáde do Uhorska), keď patrila rodu Ratoldoy (slov. Ratoldovci), ale osídlenie územia je staršie. Počas vojenských výpadov Osmanskej ríše v 16. až 17. storočí a za morovej epidémie v r. 1709 - 1710 obec spustia a v roku 1715 tu žil len jeden urbárnik. V rokoch 1938 - 1944 (počas 2. svetovej vojny) sídlo patrilo pod okupované územie Slovenska tzv. Horthyovským Maďarskom.

Historické názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1246 Deltar,
  • 1384 Dehcher,
  • 1427 Dether/Dehcher,
  • 1773, 1873–1913, 1927–1948 Détér,
  • 1786, 1808 Detér,
  • 1863 Deter,
  • 1920 Detiar,
  • 1948– Gemerské Dechtáre

Obyvateľstvo a katastrálne územie[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený je rok a počet obyvateľov:

1828 - 573 (75 domov),

1869 - 529,

1880 - 501,

1890 - 548,

1900 - 534,

1910 - 553,

1921 - 631,

1930 - 669,

1940 - 710,

1948 - 641,

1961 - 632,

1970 - 571.

Ku koncu roka 2007 obec obývalo 445 ľudí a ku koncu roka 2012 - 454 ľudí, z toho 242 žien a 212 mužov. Podľa sčítania obyvateľstva Slovenska v roku 2011 bolo v obci zaznamenaných 451 obyvateľov, z čoho 386 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 34 ľudí k slovenskej národnosti. Podľa cenzu z roku 2001 sa k maďarskej národnosti hlásilo 96,79 % obyvateľstva a k slovenskej národnosti 2,78 % (0,43 % národnosti nebolo zistenej napriek tomu, že v obci žijú aj Rómovia, hlásiaci sa k maďarskej národnosti). Vierovyznanie je nasledovné: 96,79 % rímskokatolíci, 0,43 % evanjelici a. v., 0,43 % ateisti/bez vyznania a 0,43 % nezistená viera). Prirodzený prírastok obyvateľstva zabezpečuje rómska populácia, lebo zvyšok obyvateľov starne a vymiera.

Katastrálne územie Gemerských Dechtárov susedí s chotármi obcí: Jesenské, Hodejovec, Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce, Jestice a Hostice. V južnej časti chotára sa nachádzajú pôvodne poľnohospodárske usadlosti (samoty): Studničné, Uhľové rameno (ovčín), Senná (maď. Szenág) a Slučia samota (maď. Salonkáš/Szalonkás). V roku 1333 sa spomína osada v chotári obce - Kutas (Kutus) alebo aj Kwithas (r. 1469), ktorá zanikla za vojenských výpadov Osmanskej ríše a zmenila sa na samotu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza modrou farbou značená turistická trasa z obce Jesenské (vlak, bus) cez obec Širkovce, Širkovský hrad (ruiny gotického hradu z 13. storočia, maď. Kapla-vár) a cez vrchy Hôrka (Vysoká) a Fušom (Tušov). Nad obcou opúšťa dubové lesy Cerovej vrchoviny a poľnohospodársky využívanou krajinou na pastvu vedie okolo družstevného objektu (vahadlová studňa) prichádza do dediny okolo starého futbalového ihriska. Na hornom konci obce (otočka autobusov) sa nachádza pohostinstvo a predajňa potravín. V centrálnej časti dediny je možnosť ubytovania v obecnom penzióne (vedľa obecného úradu s orientačnou mapu regiónu). Dolnému koncu (vstup do obce) dominuje poľnohospodárske družstvo z roku 1957, ale hlavne vzorne udržiavaný rímskokatolícky kostolík, pod ktorým novotou žiari multifunkčné oplotené obecné ihrisko, určené na rôzne loptové hry. Modrá turistická značka pokračuje okolo obecného penziónu cez pasienky (včelíny) do širokého údolia Dechtárskeho potoka okolo usadlostí Uhľové rameno (ovčín) a Senná (opravené staré gazdovské usadlosti) vo Veľkosihotskej doline pod výraznú sopečnú horu Ragáč (slov. Roháč), kde sa na rázcestí pod Deravým cerom stretáva so zelenou značkou od obce Hodejov (zelená značka vedie cez Steblovú skalu) a spoločne obe značky modrá i zelená vystupujú na Ragáč s krásnym kruhovým výhľadom na Cerovú vrchovinu (chránená krajinná oblasť) a maďarsko-slovenské pomedzie. Z vrcholového brala vidieť aj najvyšší bod Maďarska - vrch Kékeš (maď. Kékestető, 1014 m n. m.) v pohorí Matra a tiež blízku obec Hajnáčka (maď. Ajnácskő), kde schádza zelená značka cez samotu Buková k ruinám Hajnáčskeho hradu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.