Petrovce (okres Rimavská Sobota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°11′11″S 20°01′10″V / 48,1865°S 20,0195°V / 48.1865; 20.0195
Petrovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 236 m n. m.
Súradnice 48°11′11″S 20°01′10″V / 48,1865°S 20,0195°V / 48.1865; 20.0195
Rozloha 19,1 km² (1 910 ha) [1]
Obyvateľstvo 226 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 11,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Gyula Köböl[3] (SMK-MKP)
PSČ 980 35 (pošta Gemerský Jablonec)
ŠÚJ 515299
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Webová stránka: petrovce.stranka.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Petrovceobec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti sopečného pohoria Cerová vrchovina, v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskom. Jej kataster má rozlohu 1910 hektárov a spadá do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História obce začína dedinou Šároš. Pochádzali odtiaľ zemania, ktorí založili osady Kissáros a Péterfala. V darovacej listine z roku 1244 sa Péterfala spomína v podobe Petri. Neskôr sa obyvatelia Šároša presťahovali do Petri. V roku 1427 sa uvádza už pod súčasným názvom ako majetok rodu Rečkyovcov. Tých neskôr vystriedali Ňáriovci, Čatóovci a Jankovičovci.

V prvej polovici 14. storočia vznikali v kopcovitom chotári obce Petrovce usadlosti zaznamenané ako Kokényes, Eperjes, Répás, Tamástelke. Tieto usadlosti sa ale postupne zmenšovali, až zanikli. Jedine Šároš (spomínaný v praeňoch z roku 1275) a Petrovce pretrvávajú.

V 15. storočí dedina často trpela kvôli násilnostiam pánov. V roku 1443 podžupan zo Širkoviec z hradu Hodejov zaútočil počas bieleho dňa na šárošský kostol a odniesol z neho všetky cennosti. V 16. storočí panujúca situácia v štáte odzrkadľovala život v dedine.

V roku 1566 boli v dedine už len štyri nevoľnícke gazdovstvá. Veľká časť obyvateľstva utiekla kvôli tureckým nájazdom. Hneď ako Turci zmiernili daňové zaťaženie a zrušili nádennícku prácu, nevoľníci sa postupne začali vracať a v roku 1600 už bolo v dedine 15 gazdovstiev. V roku 1682 pri ťažení Turkov smerom na Fiľakovo, títo prepadli a vykradli obec. V nasledujúcom roku poľské žoldnierske vojská pri tiahnutí na Viedeň ju zrovnali zo zemou. Osídľovanie sa rozbiehalo len veľmi pomaly, ale zemanské sčítanie z roku 1703 ju už spomína medzi zemanskými dedinami.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Petrovciach stál do 40. rokov 20. storočia hodnotný tehlový románsky kostol z druhej štvrtiny 13. storočia.[4] Dnes sa na jeho mieste nachádza dom smútku a vzácnu pamiatku pripomína už len tabuľa na jeho múre.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová modernistická stavba s poygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1929-1930.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s pásovými suprafenestrami, korunná rímsa je dekorovaná oblúčkovým vlysom. Veža má v hornej časti atypické nárožné skosenia a ihlancovú helmicu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Petrovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]