Cerová vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cerová vrchovina
pohorie
geomorfologický celok
Cerová vrchovina (Slovakia).jpg
Cerová vrchovina
Štát Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okresy Rimavská Sobota, Lučenec
Nadradená
jednotka
Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky
Juhoslovenská kotlina
Podradené
jednotky
Mučínska vrchovina
Fiľakovská brázda
Hajnáčska vrchovina
Petrovská vrchovina
Bučenská vrchovina
Najvyšší bod Karanč
 - výška 727 m n. m.
Poloha Cerovej vrchoviny (červene vyznačené e3)
Poloha Cerovej vrchoviny (červene vyznačené e3)

Cerová vrchovina je pohorie a geomorfologický celok na južnom Slovensku. Má pretiahnutý tvar od západu k východu. Zhruba jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Maďarská časť pohoria je označovaná ako Cserhát.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Cerová vrchovina vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi až dvoma miliónmi rokov. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Veľký Bučeň (514 m).

Geologicky je tvorená vrstvami treťohorných pieskov, pieskovcov, štrkov, ílov a sopečných čadičov a sopečných andezitov. Geológia se výrazne prejavuje v reliéfe krajiny. Chrbáty so zvyškami čadičových tabúľ (Pohanský hrad, Veľký Bučeň) sú zvyškami lávových prúdov. Záujem je o rôzne tvarované bralá. Bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek, v ktorých boli rôzne produkty čadičového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška alebo Steblová skala), alebo ide o andezitové útvary, ktoré stuhli ešte pod zemským povrchom (kopce Šiator alebo Karanč). Oba typy útvarov vznikli pôvodne v hĺbke pod povrchom, ale boli odkryté vďaka pôsobeniu eróznych procesov. V dnešnej dobe tak čnejú vysoko nad okolím.[1]

Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený dub. V nížine okolo rieky Ipeľ sa vyskytujú lužné lesy. V najnižších polohách vrchoviny ide o lesy dubového vegetačného stupňa, vyššie ležia lesy bukovo-dubového stupňa, ktoré zaberajú najväčšiu časť územia. Stupeň dubovo-bukový zasahuje až do najvyšších častí vrchoviny, poprípade sa nachádza na chladnejších, severných svahoch v nižších polohách. Bukový vegetačný stupeň sa vyskytuje iba izolovane. Pôvodné lesy, ktoré boli v minulosti odlesnené, sa premenili na pastviny, lúky a ornú pôdu. Na extrémnych polohách: na suchých, južných svahoch sa vytvorili stepy, na obvode skalných výbežkov a brál zase vznikli lesostepy.[1]

Západnú časť Cerovej vrchoviny odvodňuje rieka Ipeľ, východ rieka Rimava a ich prítoky. Cerovú vrchovinu zaraďujeme podnebne medzi teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami medzi −2 až −4 °C a letnými teplotami 17 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 50 - 70, počet letných dní medzi 60 - 70.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenný vodopád (Cerová vrchovina)

Cerová vrchovina má bohatý, relatívne nenarušený prírodný potenciál a preto bolo toto územie s rozlohou 162 km² vyhlásené v roku 1989 Chránenou krajinnou oblasťou Cerová vrchovina.[2] Jej súčasťou sú početné národné prírodné rezervácie. Veľmi cennou je národná prírodná rezervácia Šomoška. Bola vyhlásená už v roku 1954 a je to hradný vrch zo vzácnym príkladom rozpadu čadiča na stĺpovité päť a šesťboké hranoly – Kamenný vodopád, ktorý patrí k európskym raritám. Zrúcanina hradu na vrchole pochádza zo 14. storočia, na svahoch pod hradným vrchom sú vzácne spoločenstvá listnatých lesov.

K zaujímavým chráneným prírodným pamiatkam patrí Pohanský hrad a Hajnáčka – zrúcanina gotického hradu zo 14. storočia na skalnatom kopci vulkanického pôvodu. V sopečných horninách boli nájdené úlomky kostí zvierat žijúcich v treťohorách. Z chráneným prírodným pamiatkám patria napríklad Ragač, Sprašový odkryv pri Radzovciach alebo Soví hrad. Soví hrad je archeologické nálezisko z doby kamennej a bronzovej. Ide o čadičový vrchol s menšou náhornou plošinkou a kráterom nad obcou Šurice.

Turistika zimná a letná[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Cerovej vrchovine

Pre náročnejšie zimné športy nie sú v tejto oblasti vhodné terény. Chýbajú tu upravené svahy aj lyžiarske vleky, nenachádzajú sa tu ani žiadne zimné rekreačné strediska. Za priaznivých snehových podmienok sa možno venovať bežeckému lyžovaniu.

Prírodné zvláštnosti a zaujímavosti lákajú návštevníkov od jari do jesene. Početné turistické cesty a náučné chodníky vedú do najatraktívnejších miest. Miestne lesy ponúkajú možnosť loviť zver alebo zbierať huby.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Cerová vrchovina. Lučenec: VKÚ Harmanec, r.2007 s.46
  2. Kolektív autorov, zostavili: Gábor Kiss, Csaba Baráz, Katarína Gaálová a Béla Judik. Chránená krajinná oblasť Karancs-Medves a Chránené krajinná oblasť Cerová vrchovina : na hranici Novohradu a Gemera. Eger : Riaditeľstvo Národného parku Bükk, 2010. 388 s. ISBN 978-963-9817-12-8.

Súradnice: 48°13′48″S 19°53′11″V / 48,229888°S 19,886257°V / 48.229888; 19.886257