Monica (vrch v Cerovej vrchovine)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°12′27″S 19°52′52″V / 48,2076°S 19,8811°V / 48.2076; 19.8811
Monica
vrch
Somoskői vár - panoramio.jpg
Monica v pozadí
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Obce Radzovce, Čamovce
Pohorie Cerová vrchovina
Podcelok Hajnáčska vrchovina
Povodie Ipeľ
Nadmorská výška 584,0 m n. m.
Súradnice 48°12′27″S 19°52′52″V / 48,2076°S 19,8811°V / 48.2076; 19.8811
Geologické zloženie Vápenec, Dolomit
Najľahší výstup po žltá turistická značka zo Šuríc
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Monica[1] alebo Monosa[2] (584,0 m n. m.[2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Radzovce, približne 7 km juhovýchodne od Fiľakova.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Radzovce[4] a Čamovce.[5] Monica je súčasťou rozsiahleho masívu s horským chrbtom, v ktorom leží viacero vrchov s výškou nad 500 m n. m. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí situovaná obec Radzovce a severovýchodne ležiace Šurice.[1] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Monica je situovaná v strednej časti hrebeňa, ktorý od Belinskej skaly (466 m n. m.) vedie južným smerom cez vrch i sedlo Monica k Dunivej hore (598 m n. m.). Severným susedom je v hrebeni ležiaci vrch Rakvica (520 m n. m.) a s ňou susediaca Belina (501 m n. m.), juhozápadne sa nachádza Šiator (660 m n. m.), južne leží Dunivá hora a východným smerom Pohanský hrad (578 m n. m.) a Soví vrch (514 m n. m.). Severovýchodné svahy masívu odvodňujú prítoky Čamovského potoka, juhozápadné Monický potok, oba smerujúce do Beliny v povodí Ipľa.[1]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Celý vrch pokrýva lesný porast, ktorý umožňuje len veľmi obmedzený výhľad. Vrcholová časť i celý hrebeň je pomerne plochý, preto je len málo miest, vhodných na výhľad. Z nich sú viditeľné najmä okolité vrchy, no ojedinele je pri vhodných podmienkach pozorovateľné i Sitno, Javorie, Poľana, Kráľova hoľa i Kékes, ojedinele i vrcholy Tatier.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol traverzuje žltá turistická značka značkovaný turistický chodník zo Šuríc do Beliny. Prístup na najvyšší bod vrchu je tak možný odbočením z tejto trasy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  2. a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 122.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998.