Hostická kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°14′28″S 20°03′40″V / 48,241°S 20,061°V / 48.241; 20.061
Hostická kotlina
geomorfologická časť
Cerovej vrchoviny
Détér község.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Rimavská Sobota
Časť Petrovskej vrchoviny
Hranice Gemerské terasy, Petrovská vrchovina
Mestá Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice
Rieky Mačací potok, Dechtársky potok
Súradnice 48°14′28″S 20°03′40″V / 48,241°S 20,061°V / 48.241; 20.061
Najnižší bod údolie Mačacieho potoka
 - poloha východný okraj územia
 - výška cca 190 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hostická kotlina je geomorfologickou časťou Petrovskej vrchoviny, podcelku Cerovej vrchoviny.[1] Leží v strednej časti podcelku, na juhozápade okresu Rimavská Sobota.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa nachádza vo východnej polovici Cerovej vrchoviny a zaberá strednú časť podcelku Petrovská vrchovina. Zo severu, západu i juhu kotlinu obklopuje Petrovská vrchovina, východným smerom nadväzujú Gemerské terasy, patriace do podcelku Rimavská kotlina.[1]

Celá kotlina patrí do povodia Mačacieho potoka, prítoku rieky Rimavy. Priberá tu viaceré menšie prítoky, z nich najvýznamnejší je Dechtársky potok. V kotline ležia obce Hostice, Gemerské Dechtáre a Jestice. Prístup do týchto sídiel zabezpečujú cesty III. triedy, smerujúce z východu cez Šimonovce a zo západu cez Petrovce.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Cerovej vrchoviny je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti, ktorá pokrýva i časť Hostickej kotliny. Centrálna oblasť je však z chráneného územia vyňatá. Osobitne chránené územia sa tu nevyskytujú, no západne leží národná prírodná rezervácia Ragáč, prírodná rezervácia Steblová skala, prírodná pamiatka Zaboda a východne aj Jalovské vrstvy.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cerová vrchovina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a ani Hostická kotlina nie je výnimkou. Atraktívne sú skôr vyššie spomínané blízke chránené lokality, ku ktorým vedie z Jesenského cez Fušom (369 m n. m.) a Gemerské Dechtáre na vrch Ragáč (537 m n. m.) modrá turistická značka modro značený turistický chodník. V rázcestí Pod Deravým cerom odbočuje zelená turistická značka zeleno značená trasa na Steblovú skalu (486 m n. m.).[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]