Gemerské terasy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemerské terasy
geomorfologická časť
Juhoslovenskej kotliny
Okolie Jesenského
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Košický
Okresy Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava
Nadradená
jednotka
Rimavská kotlina
Susedné
jednotky
Petrovská vrchovina,
Hostická kotlina
Hajnáčska vrchovina
Blhovská vrchovina
Oždianska pahorkatina
Cinobanské predhorie
Rimavské podolie
Pokoradzská tabuľa
Valická pahorkatina
Licinská pahorkatina
Koniarska planina
Plešivská planina
Silická planina
Gemerská pahorkatina
Mestá Rimavská Sobota, Plešivec, Jesenské, Tornaľa
Rieky Slaná, Blh, Rimava
Súradnice 48°19′05″S 20°17′24″V / 48,318°S 20,29°V / 48.318; 20.29
Najnižší bod koryto Slanej
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gemerské terasygeomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberajú nivy riek Rimava, Blh a Slaná v okrese Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie zaberá juhovýchodnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie južnú časť Rimavskej kotliny.[1] Južne susedí Petrovská vrchovina a Hostická kotlina, západne Hajnáčska vrchovina, Blhovská vrchovina a Oždianska pahorkatina, severne Cinobanské predhorie, Rimavské podolie, Pokoradzská tabuľa, Valická pahorkatina a Licinská pahorkatina a východne Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina a Gemerská pahorkatina.[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Rimavy, strednú časť prítoky Blhu a východnú rieka Slaná.[2]

Gemerské terasy ležia v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Revúca, no východným okrajom zasahujú malou časťou aj do okresu Rožňava v Košickom kraji. Z významných sídiel sa v západnej časti nachádza Rimavská Sobota a Jesenské, v južnej Rimavská Seč a Lenartovce a vo východnej Tornaľa a Plešivec.[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rožňavy, I/67 z Tornale do Maďarska, I/72 z Rimavskej Soboty do Hnúšte a cesta II/571 z Fiľakova cez Jesenské do Lenartovec. Od západu na východ vedie i železničná trať Zvolen – Košice a severne aj železničná trať Brezno – Jesenské.[3]

Chránené územie[upraviť | upraviť zdroj]

V južnej časti sa nachádza chránený areál Martinovská nádrž. Na juhu sa územia dotýka Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina, na východnom okraji Národný park Slovenský kras.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nížinatá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam. Medzi významné patrí Gemerský hrad, no tiež mnohé stredoveké kostoly. V južnej časti sa nachádza kúpeľná obec Číž. Cez Rimavskú Sobotu prechádza červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad. Z Tornale vedie modrá turistická trasa k jaskyni Domica.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]