Valická pahorkatina
| Valická pahorkatina | |
| geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
Okolie Valíc | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Revúca |
| Nadradená jednotka |
Rimavská kotlina |
| Susedné jednotky |
Gemerské terasy Pokoradzská tabuľa Železnícke predhorie Blžská tabuľa Licinská pahorkatina |
| Mestá | Veľký Blh, Kaloša, Valice |
| Rieky | Blh, Rimava |
| Súradnice | 48°24′S 20°06′V / 48,4°S 20,1°V |
| Najnižší bod | |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 150 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Valická pahorkatina je geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie medzi nivami riek Rimava, Blh a Turiec v okrese Revúca a Rimavská Sobota.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá východnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie strednú časť Rimavskej kotliny.[1] Východne, južne a západne susedia Gemerské terasy, severne Pokoradzská tabuľa, Železnícke predhorie a Blžská tabuľa[3] a severovýchodne Licinská pahorkatina.[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Rimavy, strednú časť prítoky Blhu a východnú prítoky Turca, všetky v povodí rieky Slaná.[2] V severnej časti je vybudovaná vodná nádrž Teplý Vrch, ktorej okolie je vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.
Valická pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Revúca. Z významných sídiel sa tu nachádzajú Zacharovce, Veľký Blh a Kaloša a Valice, ktoré dali tejto časti Rimavskej kotliny meno.[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rožňavy.[4]
Chránené územie
[upraviť | upraviť zdroj]V severnej časti sa nachádza chránený areál Hikóriový porast, v strednej prírodná rezervácia Horný Červený les, v južnej Ťahan a v západnej Pokoradzské jazierka.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Pahorkatina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, stredovekým gemerským kostolom. V severnej časti sa nachádza rekreačná oblasť Teplý Vrch, kam smerujú viaceré značené turistické chodníky. Západnou časťou územia vedie z Rimavskej Soboty
červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-07]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-07]. Dostupné online.
- ↑ TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec [online]. Banská Bystrica: maps.travelvirtual.eu, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.