Preskočiť na obsah

Blžská tabuľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blžská tabuľa
geomorfologická časť
Revúckej vrchoviny
Okolie obce Vyšné Valice v južnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Revúca, Rimavská Sobota
Časť Revúckej vrchoviny
Hranice Železnícke predhorie, Licinská pahorkatina, Valická pahorkatina
Mestá Hostišovce, Vyšné Valice, Chvalová
Rieky Turiec, Kaloša, Blh
Súradnice 48°27′40″S 20°09′22″V / 48,461°S 20,156°V / 48.461; 20.156
Najvyšší bod Dlhý vrch
 - výška 499 m n. m.
Najnižší bod okrajové časti
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Blžská tabuľa[1] je geomorfologická časť Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá výbežok vrchoviny medzi riekami Turiec a Blh, na pomedzí okresov Revúca a Rimavská Sobota.[3]

Územie sa nachádza na juhu strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá zvlnený výbežok podcelku Železnícke predhorie.[2] Oblasť vystupuje nad okolitú rovinatú Rimavskú kotlinu, pričom je ohraničená zo západu údolím rieky Blh a od východu údolím riečky Turiec. Južnú časť do tejto rieky odvodňuje potok Kaloša, voda z centrálnej odteká do Blhu potokom Lúčica.[3] V rámci Revúckej vrchoviny susedí na severe len s materským podcelkom Železnícke predhorie. Západným a južným smerom nadväzuje Valická pahorkatina a východným Licinská pahorkatina, ktoré sú časťami Rimavskej kotliny.[2]

Oblasť zasahuje do okresov Revúca a Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji a z významnejších sídiel tu leží Chvalová, Hostišovce, Vyšné Valice a Španie Pole.[3]

Územím nevedú žiadne významné komunikácie, nakoľko aj sídla ležia len na jeho okrajoch. Údoliami potokov tak vedú miestne cesty III. triedy, obsluhujúce tunajšie obce.[4][3]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]

Oblasť patrí medzi pokojnejšie oblasti, vhodné na nenáročné prechádzky a cyklotúry. V západnej časti sa nachádza ruina hradu Blh a severnou časťou vedie jediný značkovaný chodník, zasahujúci na Blžskú tabuľu. V tesnom susedstve západným smerom leží atraktívna vodná nádrž Teplý Vrch s vybudovaným zázemím pre rekreáciu, rybolov a vodné športy.[5]

Turistické trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  2. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83-84.
  5. a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]