Ostrý vrch (870,1 m n. m.)
| Ostrý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Košický, Banskobystrický |
| Okresy | Rožňava, Revúca |
| Obce | Slavošovce, Magnezitovce |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Hrádok |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 870,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′06″S 20°14′30″V / 48,7016°S 20,2417°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke zo Slavošoviec |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý vrch[1] (870,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Slavošovce, približne 9 km východne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hrádok.[4] Leží na hranici Košického a Banskobystrického kraja a okresov Rožňava a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obcí Slavošovce a Magnezitovce.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Čierna Lehota, východne sa nachádzajú Slavošovce, južne obec Magnezitovce a Chyžné a juhozápadne Revúcka Lehota.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrý vrch leží v hrebeni, ktorý vedie z mohutného Kohúta (1 409 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Bielu skalu (882 m n. m.) na Maguru (883 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.). Severne sa nachádza Biela skala (882 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Skalka (1 164 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.), východne Hriadky (756 m n. m.), Vysoká hora (711 m n. m.), Dúbrava (700 m n. m.), Repisko (796 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.), južne Homôľka (745 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Veľká šteť (753 m n. m.), Dúbrava (684 m n. m.), Železník (814 m n. m.) a Skalica (731 m n. m.) a západne Hlaviny (709 m n. m.), Dachov diel (933 m n. m.) a Malý Kohút (1 192 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia rieky Slaná; severovýchodne sa zvažujúce svahy odvodňuje do riečky Štítnik Čierny, Slavošovský a Rejdársky potok. Juhozápadné svahy hrebeňa odvodňuje riečka Muráň a do nej odteká z južných svahov Ostrého vrchu Mníšanský potok a zo západných Hladomorný potok. Na vrchole je križovatka značených turistických chodníkov.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva po ťažbe nesúvislý, riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Slovenský kras, Volovské a Stolické vrchy, no tiež prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej turistickej značke:
- od východu zo Slavošoviec
- od juhozápadu z obce Chyžné
- po
zeleno značenej turistickej trase:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- 1 2 Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.