Preskočiť na obsah

Magura (882,8 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Magura
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Obce Ochtiná, Rochovce, Jelšava, Magnezitovce
Pohorie Revúcka vrchovina
Podcelok Hrádok
Povodie Slaná
Nadmorská výška 882,8 m n. m.
Súradnice 48°40′56″S 20°16′34″V / 48,6821°S 20,276°V / 48.6821; 20.276
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Rochoviec
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Magura[1] (882,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Ochtiná, približne 11 km východne od Revúcej.[5]

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hrádok.[4] Leží na hranici Košického a Banskobystrického kraja a okresov Rožňava a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obcí Ochtiná, Rochovce a Magnezitovce, ako aj mesta Jelšava.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situované Rochovce a juhozápadne obec Magnezitovce, severne sa nachádzajú Slavošovce, východne Ochtiná a južne Jelšava.[5]

Magura leží v hrebeni, ktorý vedie z mohutného Kohúta (1 409 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Ostrý vrch (870 m n. m.) na Hrádok (809 m n. m.). Východne sa nachádza Dúbrava (700 m n. m.), Repisko (796 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a Štít (851 m n. m.), južne Trojštít (672 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Slovenská skala (622 m n. m.), Veľká šteť (753 m n. m.) a Dúbrava (684 m n. m.), západne Železník (814 m n. m.), Skalica (731 m n. m.) a Ostrý vrch (870 m n. m.) a severne Homôľka (745 m n. m.), Skalka (1 164 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.) a Vysoká hora (711 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia rieky Slaná; do riečky Štítnik odteká voda Bredáčskym potokom zo severných a Dolinským potokom z južných svahov, zo západnej časti hrebeňa odteká Mníšanským potokom do rieky Muráň. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Vrchol pokrýva po ťažbe nesúvislý, riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Slovenský kras, Volovské a Stolické vrchy, nezriedka aj prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[7]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no traverzom západným úbočím prechádza zeleno značená turistická trasa z Jelšavy cez rázc. Hrádok, horáreň na Ostrý vrch.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
  3. a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]