Slovenská skala
| Slovenská skala | |
| vrch | |
 Slovenská skala | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obce | Jelšava, Gemerské Teplice |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Jelšavský kras |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 621,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′11″S 20°16′09″V / 48,6197°S 20,2692°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Jelšavy |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenská skala[1] (621,6 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad mestom Jelšava, približne 12 km juhovýchodne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Jelšavský kras.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a zasahuje na katastrálne územie mesta Jelšava a obce Gemerské Teplice.[1] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Jelšava a južne ležiace Gemerské Teplice, východne sa nachádza Kunova Teplica a Gočaltovo a severne Magnezitovce.[5] Vrcholom vedie hranica ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská skala je najvyšším vrchom Jelšavského krasu, najzápadnejšej časti Slovenského krasu. Severným smerom sa nachádza Dúbrava (684 m n. m.), Magura (883 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.), východným Trojštít (672 m n. m.), Štít (851 m n. m.), Železné vráta (737 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Strieborník (556 m n. m.) a Veterník (610 m n. m.), južným Slaný vrch (429 m n. m.), Muteň (466 m n. m.), Stráň (513 m n. m.) a Skalka (466 m n. m.) a západným Osek (496 m n. m.), Tri peniažky (564 m n. m.) a Štyri chotáre (648 m n. m.).[2] Severné svahy odvodňuje Lovnický potok do západne a južne tečúceho Muráňa v povodí Slanej. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5] Severovýchodným úbočím prechádza cesta II/526 z Jelšavy do Štítnika, západným úpätím cesta II/532 z Jelšavy do Tornale.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia. Juhovýchodne prechádza 
žlto značený turistický chodník z Jelšavskej Teplice do sedla Šebeková.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.