Preskočiť na obsah

Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrý vŕšok
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Plešivec
Pohorie Slovenský kras
Podcelok Plešivská planina
Povodie Slaná
Nadmorská výška 775,1 m n. m.
Súradnice 48°36′56″S 20°24′27″V / 48,6156°S 20,4075°V / 48.6156; 20.4075
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Plešivca
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrý vŕšok[1] (775,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Kunova Teplica, približne 9 km západne od Rožňavy.[5]

Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližším sídlom je západne situovaná Kunova Teplica, južne leží Pašková a Plešivec, juhovýchodne Slavec, východne Brzotín a Kružná a severne Rakovnica, Rožňavské Bystré, Honce a Štítnik.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]

Ostrý vŕšok leží na západnom okraji strednej časti Plešivskej planiny. Severným smerom sa nachádza Trojštít (672 m n. m.), Železné vráta (737 m n. m.), Štít (851 m n. m.), Vlčí štít (845 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a (ďalší) Vlčí štít (814 m n. m.), východným leží Červený kopec (802 m n. m.), Veľký vrch (634 m n. m.) a Malý vrch (744 m n. m.), južným Nízka planina (570 m n. m.) a Dubník (696 m n. m.) a západným Pipíš (594 m n. m.), Veterník (610 m n. m.), Červená chrasť (483 m n. m.), Slovenská skala (622 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.).[2] Planina nemá stále riečne toky, no západné úbočie odvodňuje riečka Štítnik, patriaca do povodia Slanej. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, ojedinele tiež východnú časť Nízkych Tatier a hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východne prechádza modro značený turistický chodník z Plešivca cez Gerlašskú skalu do Štítnika.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]