Gerlašská skala
| Gerlašská skala | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Plešivec, Honce, Rožňavské Bystré |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 751,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′28″S 20°25′23″V / 48,6578°S 20,4231°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej a  modrej značke z Rakovnice
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gerlašská skala[1] (751,9 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Rožňavské Bystré, približne 7 km západne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Plešivec, Honce a Rožňavské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situované Honce a severovýchodne ležiace Rožňavské Bystré, východne sa nachádza Rakovnica a Kružná a západne Štítnik.[4] Vrch patrí do prírodnej rezervácie Gerlašské skaly a Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Gerlašská skala leží na severnom okraji rozsiahlej Plešivskej planiny. Západným smerom sa nachádza Sivá skala (740 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.) a Štít (851 m n. m.), južným Vlčí štít (814 m n. m.), Železné vráta (737 m n. m.), Červený kopec (802 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Veľký vrch (721 m n. m.) a vrch Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), východne leží Roveň (528 m n. m.), Mních (654 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.) a severne Košarisko (765 m n. m.) a Repisko (796 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Slaná, kde vodu z východnej časti odvádzajú prítoky Honského potoka, zo západnej prítoky Hončianskeho potoka do riečky Štítnik. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], no skalné bralo umožňuje rozhľad. Vidieť je tak možné okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Volovské vrchy, hrebeň Vysokých Tatier, Nízke Tatry a Stolické vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej turistickej značke cez rázc. Gerlašská skala:
- po
zelenej turistickej značke z obce Rakovnica cez rázc. Veľký vrch[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online.