Vlčí štít (845 m)
| Vlčí štít | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Plešivec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 845 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′52″S 20°25′01″V / 48,6477°S 20,417°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Rožňavské Bystré |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vlčí štít[1] (845 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Rožňavské Bystré, približne 8 km západne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Honce a Rožňavské Bystré, západne sa nachádza Štítnik a východne Rakovnica a Kružná.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vlčí štít leží v severnej časti Plešivskej planiny. Severne sa nachádza Štít (851 m n. m.), Repisko (796 m n. m.), Košarisko (765 m n. m.) a Gerlašská skala (752 m n. m.), východne Turecká (953 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Veľký vrch (721 m n. m.) a Dievčenská skala (660 m n. m.), južne Červený kopec (802 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.) a západne Železné vráta (737 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.).[2] Planinu odvodňujú prítoky rieky Slaná, no lokalita Vlčieho štítu nemá stále povrchové odtoky. Voda zo západne sa zvažujúcich svahov odteká do riečky Štítnik, severovýchodné časti odvodňuje Honský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východným úbočím prechádza 
modro značený turistický chodník, vedúci od juhu z Plešivca pod Gerlašskú skalu, kde sa stáča na západ k Štítniku.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online.