Hrušovská jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°35′59″S 20°38′32″V / 48,599683°S 20,6422°V / 48.599683; 20.6422
Hrušovská jaskyňa
národná prírodná pamiatka
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Hrušov
Súradnice 48°35′59″S 20°38′32″V / 48,599683°S 20,6422°V / 48.599683; 20.6422
Vznik 1996
Správa Správa slovenských jaskýň
Kód 1003
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst
Typ pamiatky prírodná
Rok 1995 (#19)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 725-858
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá viii
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Hrušovská jaskyňa je významná fluviokrasiová jaskyňa výverového typu. Drénuje východnú časť Silickej planiny v Slovenskom krase. Vchod je situovaný na úpätí krasovej stráne východnej časti Silickej planiny v katastrálnom území obce Hrušov v okrese Rožňava. Je súčasťou prírodnej rezervácie Hrušovská lesostep južne od výrazného krasového vrchu Hradisko (historický názov Vár-domb; 584 m n. m.)

Objavená bola výkopom v deluviálnom plášti svahu planiny v roku 1978 v mieste povodňového výveru približne +6 m nad úrovňou stáleho krasového prameňa Eveteš (z maďarčiny: Evetes) významným rožňavským jaskyniarom Róbertom Borošom (Mutyurom). S odstupom niekoľkých hodín ju vyššie menovaný zároveň prvý raz spriechodnil a sčasti preskúmal spolu s ďalším významným rožňavským jaskyniarom Tomášom Lázárom, ktorý na jaskyniarskej schôdzi v Rožňave, kam vzrušený Boroš hneď po objave dorazil, ako jediný z ostatných prítomných Mutyurovi uveril.

V roku 1996 sa jaskyňa stala národnou prírodnou pamiatkou. V roku 1995 sa spolu s ďalšími pamiatkami stala súčasťou Svetového dedičstva UNESCO pod názvom jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu.

Jaskyňa vznikla vo wettersteinských vápencoch silicika v troch úrovniach. Dĺžka známych chodieb vytvorených podzemným vodným tokom dosahuje podľa najnovších meraní (2017) viac ako 1000 m. Názvoslovie objavených priestorov: Dóm Fundovaných, Rožňavská chodba, Mokrá chodba, plazivka, Ave Mária, Dóm SSS a Dóm optimizmu. Niektoré jaskynné dómy dosahujú výšku až 15 m. V jaskyni bolo jaskyniarskou lezeckou technikou preskúmaných aj viacero komínov. Z jaskyne vyviera tok Eveteš. Cenná je unikátna výzdoba monokryštálov kalcitu, heliktity a výrastlice kalcitových kryštálov.

Bol zistený výskyt štyroch druhov zimujúcich netopierov, najmä podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), raritne podkovár južný (Rhinolophus euryale). Z bezstavovcov sa v jaskyni vyskytuje endemická forma jaskynného chrobáka Duvalius bokori gellidus, nachádzajúca sa len v Silickej planiny Slovenského krasu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]