Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°21′15″S 21°42′26″V / 49,3542°S 21,7072°V / 49.3542; 21.7072
Chrám svätého Mikuláša
2017 Bodružal, cerkiew św. Mikołaja, widok ze strony południowej.jpg
Patrocínium: sv. Mikuláš
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Obec Bodružal
Náboženstvo  
 - cirkev gréckokatolícka
 - archieparchia prešovská
Súradnice 49°21′15″S 21°42′26″V / 49,3542°S 21,7072°V / 49.3542; 21.7072
Materiál drevo
Výstavba 1658
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát
Rok 2008 (#32)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Východoslovenské drevené kostoly
 - dátum vyhlásenia 1968
ÚZPF[2]
 - číslo 1247
 - dátum zápisu 7. 3. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Temple of St Nicholas, Bodružal
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Chrám svätého Mikuláša (Cerkov/Cerkva svätého Nikolaja) je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Bodružal v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Cerkev je zasvätená svätému Mikulášovi Divotvorcovi, arcibiskupovi z Myry v Lýkii.

Od 8. júla 2008 je chrám zapísaný do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO pod číslom 1273-007.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sv. Mikuláša v Bodružali - severná strana

Chrám je súčasťou jedinečného urbanistického celku na vyvýšenom mieste v centre obce. Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou.

Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Pochádza z roku 1658 a patrí k najstarším dreveným sakrálnym stavbám východného obradu na Slovensku.

Cerkev má tri veže. Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená vertikálne kladeným doštením (doskami). Zrub je použitý aj pri konštrukcii nepravých, akoby priečnelkových stupňovitých klenieb (zrezaného ihlanu) vo svätyni a lodi. Rozmiestnenie jednotlivých častí cerkvi symbolizuje Svätú Trojicu. Cerkev je umiestnená na najvyššom návrší obce. Svojou polohou je nad ostatnými stavbami a obytnými domami.

Strecha je šindľová. Stanovú strechu nad svätyňou a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú ukotvené kužeľové telesá. Na ne sú upevnené barokové cibuľové vežičky ukončené malými šindľovými kužeľovými nadstavcami, na ktoré sú osadené kované kovové kríže.

Certifikát udelený komisiou UNESCO pri zápise do svetového kultúrneho dedičstva

Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad svätyňou (presbytériom) cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (nad predsieňou - tzv. babincom),ktorá je bez kužeľových konštrukcií a sú v nej umiestnené zvony.

Svätyňa a veža cerkvi sú v smere jednej pozdĺžnej osi a približne rovnakých rozmerov.

Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou. Podlaha vo vnútri cerkvi má štrko-pieskový podklad, na ktorý sú položené dubové hranoly a na nich sú pribité opracované, ohobľované dosky.

Na začiatku prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov, a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce. Najstarší zvon má na vonkajšej stene odliatku uvedený letopočet 1759, čo znamená rok jeho konštrukcie.

Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie. Z rovnakého obdobia pochádza i ikonostas s rokokovou podobou, na ktorom sú tri rady ikon.

Exteriérový vzhľad cerkvi je ovplyvnený byzantským sakrálnym umením. V interiéri sú ikonostas a oltár charakteristické pre byzantský obrad, niektoré maľby a ikony však svedčia aj o vplyve latinského obradu.

Plagát k 350. výročiu. Interiér cerkvi.

Cerkev prešla v 90. rokoch 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou, boli zreštaurované nástenné maľby a jednotlivé ikony z ikonostasu. Dnes patrí do súboru 27 východoslovenských drevených chrámov zaradených do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Na záchranu figurálnych barokových nástenných malieb bol vykonaný reštaurátorský prieskum pod vedením akademickej maliarky Miloty Brimichovej. Reštaurátorské práce realizoval a nástennú maľbu zreštauroval do roku 1992 kolektív reštaurátorov: akademická maliarka Milota Brimichová, akademická maliarka Mária Bernáthová, akademická maliarka Andrea Dobošová, akademická sochárka Ľubica Chmelová, akademická maliarka Mária Longauerová a akademický maliar Ladislav Pavlovský. Tento kolektív reštaurátorov realizoval aj záchranné a čiastočné reštaurátorské práce na ikonostase, hlavnom oltári a žertveniku. Reštaurátorské práce na ikonostase, hlavnom oltári a žertveniku boli ukončené Oblastným reštaurátorským ateliérom Bratislava v rokoch 19931995 pod vedením akademickej maliarky Zuzany Chovanovej. Maľby spadajú do obdobia deväťdesiatych rokov osemnásteho storočia.

Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada – (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. storočia.

Cerkev bola rekonštruovaná v období rokov 2003/2004 vďaka finančnej pomoci: Úradu vlády Slovenskej republiky, Fondu Pro Slovakia, Štátnej komisie Spojených štátov pre ochranu amerického dedičstva v zahraničí, U. S. Steel Košice a First Catholic Slovak Ladies Association - Prvej katolíckej slovenskej ženskej jednoty. Na jej rekonštrukcií sa tiež podieľala gréckokatolícka cirkev, spolu s obyvateľmi obce a jej rodákmi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2015-12-09]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kronika obce Bodružal, a z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovaný záznam
  • "BODRUŽAL, Gréckokatolícky chrám sv. biskupa Mikuláša z roku 1658, NKP." In: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku : Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007, s. 8-19. ISBN 978-80-8099-010-7
  • Syrový, B.: Architektura, Oborové endyklopedie SNTL., SNTL, Praha 1973
  • Mencl, V.: Lidová architektura v Československu, Praha 1980
  • Pamiatky a múzea, Revue pre kultúrne dedičstvo, Slovenské národné múzeum a Pamiatkový ústav v Bratislave, 3/1999
  • Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. Dajama, Bratislava, 2007 (ISBN 80-89226-14-0)
  • Dejiny ruského umenia, Bratislava, Pallas 1977, str. 83.
  • Koch Wilfried: Malý lexikon architektúry, Tatran Bratislava 1975, str. 209

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]