Tajch (stredné Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tajchy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Halčiansky tajch pri Banskej Belej

Tajchy (z nem. Teich) sú vodné nádrže vybudované najhustejšie v Štiavnických vrchoch na získanie energetických zdrojov na ťažbu a úpravu rúd.

Po vyťažení rúd s vysokým obsahom kovov prišiel rad na rudy s nižším obsahom kovu, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu. Muselo sa prečerpať viac vody a prepraviť viac rudy. Ľudská a zvieracia sila ako tradičné energetické zdroje sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu. Miestne toky a pramene boli málo výdatné a tak sa ako najvhodnejšie riešenie ukázalo budovanie tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. Jej energetický potenciál sa využíval na pohon banských, úpravárenských a hutníckych zariadení. Voda akumulovaná v tajchoch sa tiež využívala v technológiách úpravy a spracovania rúd ako nosné médium a zdroj mechanickej energie na drvenie, mletie a triedenie rúd od jaloviny, pohonné médium na pohon dúchacích mechov taviacich a zháňacích pecí, ako aj chladiace médium v hutníctve a pod.

Okrem Štiavnických vrchov sa na Strednom slovensku tajchy budovali aj v iných rudných oblastiach: napríklad v Kremnických vrchoch, Pohronskom Inovci, Vtáčniku.

Prvé snahy o výstavbu tajchov v oblasti Štiavnických vrchov sa datujú okolo roku 1500, avšak ich výstavba vyvrcholila až v 1. polovici 18. storočia vytvorením jedinečnej vodohospodárskej sústavy – sústavy štiavnických tajchov. Za autorov tohto technického riešenia bývajú označovaní Samuel Mikovíni, Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell. Tajchov bolo postavených vyše päťdesiat, pričom do dnešných čias sa vo funkčnom stave uchoval iba približne jedna tretina z tohto počtu.

Z geografického hľadiska sa tajchy v Štiavnických vrchoch delia do 8 základných skupín:

  • Piargske tajchy. Sú najrozsiahlejšou skupinou, s najväčšou sieťou zberných jarkov a najlepšie navzájom prepojené (zbernými jarkami a štôlňami). Tvoria približne polovicu objemu všetkých štiavnických tajchov. Nachádzajú sa J a JZ od Banskej Štiavnice. Sú z časti v povodí Ipľa a z časti v povodí Hrona.
  • Banskoštiavnické tajchy. Patria k najstarším. Všetky patria do povodia Ipľa.
  • Kolpašské tajchy. Nachádzajú sa v okolí Banského Studenca a JV od Banskej Štiavnice. Sú v povodí Hrona napojené na potok Belá-Kozelník.
  • Hodrušské tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Hodrušskej doline, ktorá patrí do povodia Hrona. V súčasnosti sú naplnené vodou iba štyri z nich.
  • Vyhnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení vo Vyhnianskej doline, ktorá patrí do povodia Hrona.
  • Belianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Banskobelianskej a Kozelníckej doline, patria do povodia Hrona. Sem patria aj Kysihýbelské tajchy na dolnom toku Kolpašského potoka.
  • Rudnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení na spracovanie rúd ťažených v okolí Rudna nad Hronom v doline smerom na Pukanec, patriacej do povodia Hrona.
  • Tajchy oblasti Počúvadla. Slúžili na pohon stúp a obilných mlynov v oblasti Dekýša, Piargu, Štefultova. Technicky patria do povodia Hronu, ale ich vody sa využívali najmä v Poiplí.

Zoznam funkčných tajchov v Štiavnických vrchoch[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • LICHNER, Marián, a kol. Banská Štiavnica : Svedectvo času. Banská Bystrica : Harmony, 2002. 256 s. ISBN 80-968547-8-X.
  • DURBÁK, Milan, a kol. Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2002. 72 s. ISBN 80-968547-4-7.
  • Zborník konferencie Štiavnické Bane 2003, vyd Bevex, Prievidza in Spravodaj č. 2 – 4/2003