Počúvadlianske jazero

O mestskej časti pozri Počúvadlianske Jazero (mestská časť).

Počúvadlianske jazero

Počúvadlianske jazero (do roku 1986: Počúvalské jazero; iné názvy: Počúvadlo, Počúvadlo-jazero) je jazero umelého pôvodu (tzv. tajch), nachádzajúce sa v Banskej Štiavnici, neďaleko obce Počúvadlo, kde patrí medzi najnavštevovanejšie lokality. Rozprestiera sa na ploche 12 ha a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom kultúrnych podujatí. Zároveň je východiskom na najvyšší kopec Štiavnických vrchov Sitno.

K 1. júlu 1980 bolo územie rekreačnej oblasti Počúvadlianskeho jazera, pôvodne patriace obci Počúvadlo zlúčené s mestom Banská Štiavnica. Jazero je tak súčasťou mestskej čati Počúvadlianske Jazero.

Vznik tajchov

V banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16. stor. do polovice 19. stor. unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží – tajchov – s celkovým objemom 7 mil. m³, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala v zberných jarkoch a kumulovala sa vo vodných nádržiach. Z nich sa voda náhonovými jarkami rozvádzala k banským zariadeniam. S vybudovaním tohoto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, ale predovšetkým významný vedec Samuel Mikovíni.

Do súčasnosti sa zachovalo 23 týchto vodných nádrží. Počúvadlianske jazero patrí medzi tie najväčšie a aj najchladnejšie. Najväčšia hĺbka je 11 m.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Počúvadlianske jazero