Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search


Súradnice: 48°27′32″S 18°53′35″V / 48,458911°S 18,893027°V / 48.458911; 18.893027
Kostol svätej Kataríny
slovenský
Kostol sv. Kataríny BŠ.jpg
pohľad z ulice A. Kmeťa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Mesto Banská Štiavnica
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Banskobystrická
 - dekanát Banská Štiavnica
 - farnosť Banská Štiavnica
Súradnice 48°27′32″S 18°53′35″V / 48,458911°S 18,893027°V / 48.458911; 18.893027
Štýl gotika
Výstavba 1488
 - dokončenie 1491
Dátum  
 - posvätenia 1500
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 602-2485/0
 - dátum zápisu 18. 5. 1955
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Wikimedia Commons: Church of St Catherine, Banská Štiavnica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici je neskorogotický chrám, nazývaný „slovenský“ od roku 1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Výstavba a vysvätenie[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba je datovaná v rokoch 1488 až 1491 a vysvätenie roku 1500. Rok 1491 sa tiež uvádza ako dátum založenia kostola. Staršie pramene dokonca uvádzajú ako rok začatia stavby 1443, respektíve 1444, čo zodpovedá dobe, keď sa obyvateľstvo Banskej Štiavnice po zničení starého mesta presťahovalo na územie dnešného mesta. V roku 1555 bol premenený na farský kostol. Medzi rokmi 1580-1672 patril kostol slovenským evanjelikom.

Investori[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciátormi výstavby Kostola sv. Kataríny boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, vlastniace domy na Námestí sv. Trojice („Ringburgeri“).

Situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Stojí na pomerne prudkom svahu ako solitér uzatvárajúci dolnú časť Námestia sv. Trojice. Orientovaný je približne severozápadne – juhovýchodne. Má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých mestských komunikácií – dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Aj dnes je situovaný na priesečníku hl. komunikačných osí mesta Banská Štiavnica.

Dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol dispozične predstavuje neskorogotický (gotika) jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, ktorá bez delenia triumfálnym oblúkom splýva s loďou a západným chórom. V kostole sa objavujú charakteristické neskorogotické oporné piliere vtiahnuté dovnútra dispozície. Medzi oporné piliere po stranách lode sú vložené na severnej strane tri gotické kaplnky neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorá plynule prechádza z lode do uzáveru presbytéria. Poschodový priestor pri juhozápadnom nároží lode má valené klenby s lunetami. Z tela stavby vystupujúca sakristia a v západnom smere šírkou i výškou prečnievajúci poschodový priestor, slúžil v spodnej časti tiež ako kaplnka. Na poschodí je rozšírením chóru, ktorý je tadiaľto prístupný priamo z exteriéru. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Pred západným priečelím gotického kostola je pôvodný vstupný portál, sedlový profilovaný, v horných rohoch s figurálnymi konzolami. Nad portálom je namaľovaný krajinský a mestský erb s letopočtom 1555 (premena na farský kostol). V roku 1962 je datovaná prvý renovácia. V roku 1776 bola k presbytériu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého a koncom 19. Storočia sa regotizoval interiér.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná loď je zaklenutá plynulou hviezdicovou klenbou, ktorá je veľmi podobná klenbe hlavnej lode kežmarského kostola sv. Kríža. Vďaka tejto podobnosti a podobnosti interiérovej figurálnej výzdoby sa predpokladá, že na oboch kostoloch pracovali rovnakí kamenári. Čas ukončenia prác na kežmarskom kostole - rok 1488 – sa prekrýva s rokom výstavby štiavnickej kaplnky sv. Anny, ako súčasti budúceho kostola, čo podporuje túto teóriu.

Klenbové rebrá v hlavnej lodi dosahujú po stranách na figurálne konzoly. Kaplnky sa otvárajú do lode lomenými oblúkmi a zaklenuté sú individuálnymi obrazcami sieťových, väčšinou hviezdicovitých klenieb.

O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, a najmä bohato zdobená krstiteľnica.

V hlavnom priečelí sa nachádzajú tri vysoké okná vyplnené vytrážami, v hornej časti zakončené polovičnými trojlístkovými kružbami. Okná v jednotlivých kaplnkách sú vyplnené kružbami s farebnými vytrážami. Okno je v spodnej časti rozdelené na 4 časti vyplnené obrázkami kresťanských výjavov, ukončené polovičnými trojlístkovými kružbami. V hornej časti sa nachádza veľká štvorlístková kružba, po stranách farebné plamienkové kružby. Časť kružieb a farebné okná presbytéria pochádzajú z roku 1894 a farebné okná kaplniek z roku 1907.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol má z exteriéru jasne poznateľné neskorogotické prvky. Oporný systém vytŕča z hlavnej lode šiestimi opornými ústupkovými pilierami po každej strane. Práve medzi týmito pilierami sú vstavané jednotlivé kaplnky. Fasády sú z časti kamenné a z časti omietané. V roku 1656 ho pokryli medeným plechom.

Inventár[upraviť | upraviť zdroj]

Z pôvodného gotického inventára je dochovaná veľmi cenná, bohato zdobená kamenná krstiteľnica zo 16. storočia, kríž z 15. stor. a neskorogotická socha P. Márie. Je to umelecky významná drevená socha Madony z roku 1506, pochádzajúca z pôvodného hlavného oltára. V 19. Storočí bola silne premaľovaná a umiestnená sekundárne na stene.

Nástenná maľba zobrazujúca Posledný súd nachádzajúca sa na južnej strane presbytéria je najvzácnejšou časťou celého kostola. Je kombináciou dvoch maliarskych techník: fresky a techniky typu "a la secco" ("na sucho"). Výjav začína v klenbe, kde je zobrazený Kristus ako spasiteľ sveta. V priestore medzi klenbovými rebrami sa zobrazenie Krista opakuje, tento krát ako sediaceho na dúhe s nohami položenými na zemeguli. Vedľa neho sa nachádza sv. Panna Mária a sv. Ján Evanjelista. Pod nimi je dav vedľa seba stojacich a sediacich ľudí. Predpokladá sa, že by mohlo ísť o 12 apoštolov alebo 12 starcov, ale kedže je maľba v zlom stave, nie je ich možné presne identifikovať. Pod touto scénou je zobrazené už samotné rozdeľovanie duší s hlavnou postavou sv. Archanjelom Michalom bojujúcim s diablom. Na ľavej strane sú ľudia kráčajúci k nebeským bránam v sprievode anjelského chóru. Na pravej strane je dav ľudí obklopený diablami smerujúci do brucha Leviatana. Diabli nesú vlajky s obrázkami zvierat, symbolizujúce 7 hlavných hriechov. Maľba bola objavená pri rekonštrukcií v roku 1971-1973. Predpokladá sa že pôvodne siahala aj na ostatné steny. Je najväčšia svojho druhu na Slovensku.

V 18. storočí sa pôvodné vybavenie kostola zmenilo. Zo siedmich barokových oltárov inštalovaných v tom čase sa zachoval hlavný, stĺpový oltár sv. Kataríny z roku 1727, reštaurovaný v roku 1887. Spolu s oltárom sa zachoval aj obraz svätej Kataríny a jej zasnúbenie s Kristom, ktorý sa pripisuje maliarovi J.G. Grossmayrovi. Oltárne obrazy sa pôvodne menili podľa liturgických období roka. V nadstavci sa nachádza menší obraz Boha-Otca, na postranných konzolách sochy sv. Barbory a Margity.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Existujúce zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • DULLA, M.; KRCHO, J.; KRIVOŠOVÁ, J.;KVASNICOVÁ, M.; MORAVČÍKOVÁ, H.; POHANIČOVÁ, J.; RAJTÁR, J.; ŠOLTÉSOVÁ, D.; Architektúra na Slovensku stručné dejiny; Slovart, Bratislava, 2005, str. 46-47
  • FOLTYN, L.; KEVIZSKY, A.; KUHN, I.; Architektúra na Slovensku od pol. XIX stor.; Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, 1958, str. 51
  • Ing. arch. GOJDIČ, I.; prom. hist. PAULUSOVÁ, S.; Banská Štiavnica – kostol sv. Kataríny. Umelecko-historický a architektonický výskum fasád, program pamiatkových úprav 1977, Archív pamiatkového úradu SR Bratislava, Zbierka výskumných správ, sign. T 1396
  • JANKOVIČ, V.; Stredoveká sakrálna architektúra v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč.5, 1995, č.4, s. 24,25
  • LUXOVÁ, V.; Figurálne konzoly v Kremnici a Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč.1, 1991, č.1, s.16
  • KAHOUN, K.; Neskorogotická sakrálna architektúra na Slovensku, Univerzita Komenského Bratislava, 1995, str.: 22-23,
  • KAHOUN, K.; Banskoštiavnický staviteľský okruh v kontaktoch románsko-gotickej strednej Európy. In: Pamiatky a múzeá, roč. 6, 1996, č.1, s. 13
  • DVOŘÁKOVÁ, V.; TÓTHOVÁ, Š.; Banská Štiavnica. Svetové kultúrne dedičstvo.; Pamiatkový ústav; Bratislava; 1995
  • Súpis pamiatok na Slovensku 1.: A-J; Obzor; Bratislava; 1967

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]