Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°27′32″S 18°53′35″V / 48,458911°S 18,893027°V / 48.458911; 18.893027
Kostol svätej Kataríny
slovenský
Kostol sv. Kataríny BŠ.jpg
pohľad z ulice A. Kmeťa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Mesto Banská Bystrica
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Banskobystrická
 - dekanát Banská Štiavnica
 - farnosť Banská Štiavnica
Súradnice 48°27′32″S 18°53′35″V / 48,458911°S 18,893027°V / 48.458911; 18.893027
Štýl gotika
Výstavba 1488
 - dokončenie 1491
Dátum  
 - posvätenia 1500
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 602-2485/0
 - dátum zápisu 18. 5. 1955
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Wikimedia Commons: Church of St Catherine, Banská Štiavnica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici je neskorogotický chrám, nazývaný „slovenský“ od roku 1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Výstavba a vysvätenie[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba je datovaná v rokoch 1488 až 1491 a vysvätenie roku 1500. Rok 1491 sa tiež uvádza ako dátum založenia kostola. Staršie pramene dokonca uvádzajú ako rok začatia stavby 1443, respektíve 1444, čo zodpovedá dobe, keď sa obyvateľstvo Banskej Štiavnice po zničení starého mesta presťahovalo na územie dnešného mesta.

Investori[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciátormi výstavby Kostola sv. Kataríny boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, vlastniace domy na Námestí sv. Trojice („Ringburgeri“).

Situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Stojí na pomerne prudkom svahu ako solitér uzatvárajúci dolnú časť Námestia sv. Trojice. Orientovaný je približne severozápadne – juhovýchodne. Má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých mestských komunikácií – dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Aj dnes je situovaný na priesečníku hl. komunikačných osí mesta Banská Štiavnica.

Dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol dispozične predstavuje neskorogotický (gotika) halový jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, ktorá bez delenia triumfálnym oblúkom splýva s loďou a západným chórom. V kostole sa objavujú charakteristické neskorogotické oporné piliere vtiahnuté dovnútra dispozície. Medzi oporné piliere po stranách lode sú vložené na severnej strane tri gotické kaplnky , z tela stavby vystupujúca sakristia a v západnom smere šírkou i výškou prečnievajúci poschodový priestor , ktorý slúžil v spodnej časti tiež ako kaplnka. Na poschodí je vlastne rozšírením chóru, ktorý je tadiaľto prístupný priamo z exteriéru. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Pred západným priečelím gotického kostola je pôvodný vstupný portál.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, a najmä bohato zdobená krstiteľnica. Kaplnky sa otvárajú do lode lomenými oblúkmi a zaklenuté sú individuálnymi obrazcami sieťových, väčšinou hviezdicovitých klenieb. Poschodový priestor pri juhozápadnom nároží lode má valené klenby s lunetami. Hlavná loď je zaklenutá plynulou hviezdicovou - sieťovou klenbou, ktorá je veľmi podobná klenbe hlavnej lode kežmarského kostola sv. Kríža. Vďaka tejto podobnosti a podobnosti interiérovej figurálnej výzdoby sa predpokladá, že na oboch kostoloch pracovali rovnakí kamenári. Čas ukončenia prác na kremnickom kostole - rok 1488 – sa prekrýva s rokom výstavby štiavnickej kaplnky sv. Anny, ako súčasti budúceho kostola, čo podporuje túto teóriu.

Inventár[upraviť | upraviť zdroj]

Z pôvodného gotického inventára je dochovaná veľmi cenná, bohato zdobená kamenná krstiteľnica zo 16. storočia, kríž z 15. stor. a neskorogotická socha P. Márie - je to umelecky významná drevená socha Madony zo 16. storočia, ktorá pochádza z pôvodného neskorogotického hlavného oltára .

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Existujúce zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • DULLA, M.; KRCHO, J.; KRIVOŠOVÁ, J.;KVASNICOVÁ, M.; MORAVČÍKOVÁ, H.; POHANIČOVÁ, J.; RAJTÁR, J.; ŠOLTÉSOVÁ, D.; Architektúra na Slovensku stručné dejiny; Slovart, Bratislava, 2005, str. 46-47
  • FOLTYN, L.; KEVIZSKY, A.; KUHN, I.; Architektúra na Slovensku od pol. XIX stor.; Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, 1958, str. 51
  • Ing. arch. GOJDIČ, I.; prom. hist. PAULUSOVÁ, S.; Banská Štiavnica – kostol sv. Kataríny. Umelecko-historický a architektonický výskum fasád, program pamiatkových úprav 1977, Archív pamiatkového úradu SR Bratislava, Zbierka výskumných správ, sign. T 1396
  • JANKOVIČ, V.; Stredoveká sakrálna architektúra v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč.5, 1995, č.4, s. 24,25
  • LUXOVÁ, V.; Figurálne konzoly v Kremnici a Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč.1, 1991, č.1, s.16
  • KAHOUN, K.; Neskorogotická sakrálna architektúra na Slovensku, Univerzita Komenského Bratislava, 1995, str.: 22-23,
  • KAHOUN, K.; Banskoštiavnický staviteľský okruh v kontaktoch románsko-gotickej strednej Európy. In: Pamiatky a múzeá, roč. 6, 1996, č.1, s. 13

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2017-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]