Krypta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Krypta pozri Krypta (rozlišovacia stránka).
Krypta v Bayeux, Francúzsko

Krypta má v literatúre veľa rôznych definícií. Nasleduje ich skrátené zhrnutie, podrobnosti definícií sú uvedené nižšie. Krypta môže byť:

  • pôvodne:
    • crypta Rimanov
    • pohrebná miestnosť (hrobka) v katakombách raných kresťanov (konali sa v nej aj bohoslužby a určená bola často na ostatky mučeníkov a svätých)
    • miestnosť pod oltárom (rano)kresťanského kostola obsahujúca hrobku mučeníka, neskôr aj relikvie svätých (niekedy rozšírená do podoby kaplnky pod chórom)
  • neskôr:
    • podzemný alebo polopodzemný priestor (najmä pod chórom) kresťanského kostola určený na pochovávanie (najmä významných cirkevných a svetských hodnostárov) a niekedy (aj) ako miesto na úschovu relikvií, kaplnka alebo ako oratórium; spomínaný priestor je najčastejšie polopodzemný, klenutý (na stĺpoch), leží pod východným chórom a niekedy je zasvätený svätcovi; spomínaný kostol je najčastejšie románsky (menej často predrománsky či gotický, zriedkavo barokový a pod.)
    • podzemná alebo polopodzemná pohrebná kaplnka (najmä pod chórom) kresťanského kostola
    • podzemné alebo polopodzemné podlažie kresťanského kostola (najmä pod chórom), na ktorom je často kaplnka a niekedy hrobka
    • priestor v chráme slúžiaci ako pohrebisko významnejších cirkevných osobností
    • v stredoveku aj: vedľajšia alebo vchodová miestnosť kostola, najmä klenutý suterén westwerku alebo vedľajší chór
    • podzemná kaplnka
    • spodné podlažie (spodné priestory) dvojpodlažnej kaplnky
    • (najmä skrytá) podzemná komora alebo komplex komôr a chodieb
    • podzemná komora na pochovávanie, najmä podzemná stavaná hrobka
    • murovaný hrob, t.j. hrobka

Mnoho definícií v literatúre zahŕňa viacero z vyššie uvedených definícií súčasne. Tento článok je prevažne o priestoroch (napr. kaplnkách) pod kresťanskými kostolmi, o rímskom termíne pozri článok crypta, o hrobkách všeobecne pozri článok hrobka, o podzemných komorách všeobecne pozri podzemná komora a o kaplnkách všeobecne pozri článok kaplnka.

Ukážky definícií z literatúry[upraviť | upraviť zdroj]

Odborné a všeobecné encyklopédie:

  • „podzemné priestory slúžiace na opakované pochovávanie, zvyčajne situované pod kostolom“[1]
  • „priestor v polosuteréne kostola prístupný z interiéru kostola vnútorným schodiskom...slúži[l] ako pohrebisko alebo priestor zasvätený svätcovi“.[2]
  • „podzemný priestor pod východným, zriedka pod západným uzáverom, chórom románskeho kostola, niekedy siahal až po priečnu loď. Vznikol z podzemných pohrebných kaplniek alebo z kaplniek, v ktorých sa uschovávali relikvie… Niekedy krypty nie sú celkom podzemné…“[3]
  • „pohrebná kaplnka, podzemná nebo polopodzemná, často viacloďová, zvyčajne pod zvýšeným kostolným chórom. Od 7. stor. určená kultu svätcov a ako pohrebisko rehoľníkov a významných osôb“.[4]
  • „u Rimanov podzemná tmavá miestnosť, u prvých kresťanov priestrannejšie úkryty v katakombách, kde sa odbavovali bohoslužby. Neskôr priestor obyčajne pod svätyňou kostola určený na ukladanie telesných pozostatkov zomrelých“.[5]
  • „u Rimanov tmavá, podzemná kobka, ustanovená na uschovanie plodín, neskôr bolo [tento] názov prenesený na tmavé podzemné chodby a iné podzemné miestnosti. V starokresťanskom období sa ako krypta označovala miestnosť v katakombách, v ktorej sa uskutočňovali bohoslužby, kam sa ukladali ostatky svätých, mučeníkov a vyznávačov, a odvtedy sa tak označuje každá podzemná vystavaná hrobka. U starých kresťanov …sa neskôr prenášali ostatky svätých do bazilík a pre ne sa znova upravili podzemné hrobky, ktoré sa nazývali krypty. …V starorománskom staviteľstve nechýbala krypta ani v najmenších kostoloch. Bývali to nízke, do stĺpov klenuté priestory, do ktorých sa obyčajne vchádzalo z vrchnej baziliky z obidvoch strán po schodoch… [a ktoré] slúžili ako pohrebisko biskupov, opátov alebo zbožných zakladateľov a bývali tam uložené aj ostatky niektorého zo svätcov… Do súčasnosti prešiel už názov krypta jedine [ako označenie vzťahujúce sa] na murované hroby slúžiace buď pre jedincov alebo celú rodinu… Neraz sa krypty nachádzajú pod vežami a v nich obyčajne hrobky zakladateľov chrámov. Medzi krypty je vhodné počítať aj spodné priestory dvojitých kaplniek, ktoré sa často nachádzajú v hradoch, tvoriac dve kaplnky postavené nad sebou, z ktorých horná bola určená pre vrchnosť, spodná pre služobníctvo.“[6]
  • „klenutý priestor [miestnosť] pod chórom; v stredoveku sa ako krypta označuje aj vedľajší alebo vchodový priestor [miestnosť], najmä klenutý suterén westwerkov, alebo vedľajší chór. Krypta je spravidla súčasťou kostolného objektu a je ako priestor [resp. miestnosť] pod miestom eucharistie dôležitým významovým nositeľom myšlienky smrti a zmŕtvychvstania“.[7]
  • „podzemná komora, najmä hrobový komplex“. [v ďalšom texte sa spomínajú len komory pod kostolmi][8]
  • „pôvodne priestor [miestnosť] pod oltárom obsahujúci hrobku mučeníka, neskôr aj priestor [miestnosť] na uchovávanie relikvií svätých a často rozšírený na rozsah celého chórového priestoru a riešený ako samostatná klenutá kaplnka s 2 alebo 3 loďami, čo si väčšinou vyžiadalo zvýšenie chóru o niekoľko stupňov. Prístupná väčšinou z pozdĺžnej lode prostredníctvom schodísk“.[9]
  • „1. podlažie v kostole pod alebo čiastočne pod úrovňou terénu a pod hlavnou podlahou -najmä kňazišťa -, na ktorom sú často kaplnky a niekedy hrobky. 2. Skrytá podzemná komora alebo komplex komôr a chodieb.“[10]
  • „toto slovo pôvodne znamenalo skryté miesto, prírodné či umelé, vhodné na skrytie osôb alebo vecí… [Prenesenie ostatkov mučeníkov z externých pohrebísk do hrobiek vykopaných pod kostolmi v mestách] predstavovalo pôvod prvých „confessio“ bazilík a neskôr na rovnaký účel slúžila krypta v kostoloch raného stredoveku. Románska krypta je teda priamym pokračovateľom „hypogea“ alebo exkavácií ranokresťanských katakomb. Výraz krypta sa niekedy používa na označenie spodného podlažia dvojpodlažnej stavby, napr. spodnej kaplnky v rámci Sainte-Chapell at Paris a kostola San Francesco v Assissi…“[11]

Jazykové slovníky:

  • „hrobka“[12]
  • „1. podzemný sakrálny priestor kresťanských kostolov, pôvodne podzemná hrobka mučeníka v podobe kaplnky, často viacloďovej, pod kostolom (obyčajne pod chórom), 2. murovaný hrob“[13]
  • „1. priestor v chrámoch slúžiaci ako pohrebisko významnejších cirkevných osobností; hrobka v kostole, 2. hrobka vôbec“[14]
  • „podzemná hrobka v podobe kaplnky pod niektorou (často oltárnou) časťou kostola; zastarano murovaný hrob vôbec“[15]
  • „[a)] hrobka...[b)] podzemná kaplnka“[16]
  • „podzemná kobka, podzemná komora alebo podzemný klenutý priestor; najmä pod hlavnou podlahou [floor] kostola, používaná (-ný) ako pohrebisko a niekedy ako kaplnka alebo oratórium“[17]
  • „(polo)podzemný klenutý priestor, ktorý sa väčšinou nachádza pod chórom (románskeho) kostola, a ktorý slúži ako miesto na úschovu relikvií, ako pohrebisko duchovných a svetských hodnostárov a na kultové účely“[18]
  • „1. (v ranokresťanskom období) hrobová komora mučeníka v katakombe, neskôr pod oltárom v kostole, ktorý mu bol zasvätený, 2. (neskôr) podzemný priestor [miestnosť] nachádzajúci sa väčšinou pod chórom, často so stĺpmi, najmä v románskych kostoloch, ktorý slúžil ako hrobka na uschovávanie relikvií, aj pohrebisko vysokých duchovných a svetských hodnostárov“[19]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo pochádza z latinského (rímskeho) výrazu crypta, ktorý je zas prevzatý z gréckeho slova krypté (skrytá podzemná chodba; klenutá chodba). Rímske crypta znamenalo a) úzku galériu na spôsob krížovej chodby pri väčších budovách, b) klenbovú chodbu okolo vnútorných dvorov rímskych víl na skladovanie zásob (potravín), c) dlhú úzku klenutú podzemnú miestnosť (chodbu), d) dlhú stajňu pre kone v cirkuse.[20]

V starokresťanskom období sa najprv ako krypta označovala miestnosť v katakombách, v ktorej sa uskutočňovali bohoslužby a ukladali sa ostatky svätých, mučeníkov a vyznávačov.[6] Neskôr sa boli prenesené ostatky mučeníkov do nadzemných kostolov, ktoré im boli zasvätené, a to pod oltár, ktorý mal dole otvory, aby bolo vidno hrob (tento hrob svätca pod oltárom sa nazýva confessio). Okolo 7. stor. vznikli prvé krypty v pravom slova zmysle - tzv. kruhové krypty, t.j. polkruhová podzemná chodba okolo spomínaného confessia. V tejto polkruhovej chodbe čoskoro pribudli hroby hodnostárov a často sa pre ne (od 8. storočia) vytvoril aj špeciálny pridaný priestor s oltármi - tzv. vonkajšia krypta. Ďalšie typy krýpt sú štôlňová krypta (podobná kruhovej krypte, ale namiesto chodby bola štôlňa alebo križujúce sa štôlne s viacerými chodbami a hrobmi) a halová krypta (2-/3-loďová klenutá miestnosť na stĺpoch, často si vyžadovala zvýšenie chóru kostola, lebo jej vrch nebol celkom pod úrovňou terénu). Do krypty sa obyčajne vchádzalo z dvoch strán po schodoch z vnútra samotného kostola. Niekedy sa krypty nachádzajú pod vežami a v nich obyčajne hrobky zakladateľov chrámov. V starorománskom staviteľstve nechýbala krypta ani v najmenších kostoloch, slúžili ako pohrebisko biskupov, opátov alebo zbožných zakladateľov a bývali tam uložené aj ostatky niektorého zo svätcov. V gotike sa už kostolné krypty vyskytovali zriedkavo a v baroku ešte občas ako hrobky kniežat.[3][8][21][6]

Z terminologického hľadiska (porov. vyššie definície krypty) treba poznamenať nasledovné: V stredoveku sa ako krypta niekedy označovala aj vedľajšia alebo vchodová miestnosť kostola, najmä klenutý suterén westwerku alebo vedľajší chór. Dnes ako krypty niekedy označujeme aj spodné podlažie dvojpodlažnej kaplnky; napríklad v hradoch boli dve kaplnky postavené nad sebou, z ktorých horná bola určená pre vrchnosť, spodná pre služobníctvo. Okrem toho dnes slovom krypta označujeme niekedy akékoľvek murované hroby (teda hrobky) pre jedincov alebo rodiny, alebo tak ojedinele označujeme akékoľvek (skryté) podzemné priestory.[22]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia krypta na Slovensku na nachádza pod Kostolom Všetkých svätých v Ilave. Má rozlohu 537 m², hlavná časť má pôdorys 20 x 7 metrov a výšku 8 metrov.[23]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠEFCŮ, Ondřej. Architektura : lexikon architektonických prvků a stavebního řemesla. 1. vyd. Praha : Grada, 2013. 256 s. Dostupné online. ISBN 978-80-247-3120-9. S. 215.
  2. krypta. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 4. K-L. Praha : Encyklopedický dům, 2003. 8 zv. (420 s.) ISBN 80-86044-21-1. S. 249-250.
  3. a b krypta. In: Pyramída. s. 2263.
  4. krypta. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník II. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. s. 709.
  5. krypta. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch II E-M. Bratislava: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 273.
  6. a b c krypta. In: Ottův slovník naučný 15. díl Krajčij-Ligustrum. V Praze : J. Otto, 1900. s. 299. dostupné online
  7. Krypta. In: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000.
  8. a b Krypta. In: Brockhaus Enzyklopädie 12. KIR-LAG. 19., völlig neu bearb. Aufl. Mannheim: Brockhaus, 1990. ISBN 3-7653-1112-X. s. 551.
  9. VOLLMER, Hans. Kunstgeschichtliches Wörterbuch. Leipzig : B. G. Teubner, 1928. dostupné online s. 145.
  10. crypt. In: HARRIS, Cyril M. (ed.). Dictionary of Architecture and Construction. 4th ed. New York : McGraw-Hill, 2006. ISBN 0-07-145237-0. s. 285.
  11. Crypt. The Catholic Encyclopedia. Vol. 4. New York: Robert Appleton Company, 1908. dostupné online
  12. krypta. In: Krátky slovník slovenského jazyka. dostupné online
  13. krypta. In: Slovník cudzích slov (akademický). dostupné online
  14. krypta. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 681.
  15. krypta. In: Slovník spisovného jazyka českého. dostupné online
  16. krypta. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online
  17. crypt. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
  18. http://www.duden.de/rechtschreibung/Krypta
  19. WAHRIG, Gerhard, ed.; KRÄMER, Hildegard, ed.; ZIMMERMANN, Harald, ed. Brockhaus Wahrig: Deutsches Wörterbuch: in sechs Bänden. Wiesbaden: F. A. Brockhaus, 1982. Bd. 4. s. 334.
  20. http://www.zeno.org/Georges-1913/A/crypta?hl=crypta
  21. http://www.dresden-und-sachsen.de/register/fachwort.htm#k
  22. Pozri zdroje ku kapitole o definíciách.
  23. LINCÉNY, Marcel. Najväčšia krypta na Slovensku [online]. pohrebnictvo.sk, 2014, [cit. 2015-07-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]