Mučeník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Mučeník alebo martýr (cirkevnolat. martyr < gr. μάρτυς, υρος, ὁ = svedok (svedčiaci o udalosti)) je osoba, ktorá bola umučená alebo zomrela za svoju vieru alebo ideu.

Kresťanstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Asi od polovice 2. storočia sa mučeníkom označuje kresťan, ktorý zomrel za vieru v Krista a tak vydal svedectvo viery preliatím vlastnej krvi (lat. effusio sanguinis).

V katolicizme sa pre kánonické dokázanie mučeníctva musia v rámci procesu beatifikácie identifikovať štyri konštitučné prvky: prenasledovateľ, mučeník, smrť a jej príčina.

V protestantizme sú za mučeníkov považované aj kresťanské obete katolíckej inkvizície.

Za prvého kresťanského mučeníka je považovaný diakon Štefan, ktorý bol ukameňovaný (Sk 7).

Prenasledovateľom je fyzická osoba alebo dokonca určitý systém, ideológia, ktorá je odlišná od mučeníka. To znamená, že prenasledovateľ a mučeník nemôže byť tá istá osoba. Mučeníkom je osoba, ktorá trpela a zomrela pre Krista. Musí to byť kresťan. Po Druhom vatikánskom koncile sa uznáva, že aj iné kresťanské cirkvi majú dar mučeníctva, ale katolícka cirkev vyhlasuje za blahoslavených a svätých iba katolíkov. Materiálnym prvkom mučeníctva je smrť mučeníka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]