Kalvária (Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°27′29″S 18°53′47″V / 48,45806°S 18,89639°V / 48.45806; 18.89639
Kalvária Banská Štiavnica
kalvária
Banska stiavnica kalvaria.jpg
Kalvária
Nadmorská výška 726 m n. m.
Súradnice 48°27′29″S 18°53′47″V / 48,45806°S 18,89639°V / 48.45806; 18.89639
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
RedHut.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
RedHut.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger.

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba sa začala 14. septembra 1744 položením základného kameňa Horného kostola, predchádzalo jej odstúpenie pozemkov na Ostrom vrchu a odsúhlasenie výstavby ostrihomským arcibiskupom, sídliacim v tom čase v Trnave. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov, 14. septembra 1751. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.

Rekonštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

Kalvária bola rekonštruovaná prvý raz v roku 1894, keď boli opravené niektoré kalplnky architektom Viliamom Groszmannom. Po prevrate v 1948 prešla kalvária do vlastníctva štátu, čo viedlo k postupnému chátraniu. V rokoch 1978 – 1981, prebehla oprava financovaná štátom, pričom práce vykonávali dobrovoľne poväčšine veriaci z okolia. Práce viedol páter Karol Benovic, SVD.

Banskoštiavnická kalvária v roku 2017

Po Nežnej revolúcii došlo paradoxne k najväčšiemu znehodnoteniu kalvárie, výzdoba (reliéfy, drevené sochy) bola rozkradnutá a predaná, došlo aj k devastácii objektov. Zachované mobilné predmety boli postupne premiestnené do expozitúr banského múzea na Starom zámku, kde sa dajú pozrieť v rámci výstavy „Kalvária v azyle“. V 2007 bola kalvária zapísaná na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik.

Tretia, celková rekonštrukcia a obnovenie značne schátraných stavieb prebieha v súčasnosti (od roku 2008) pod vedením občianskeho združenia Kalvársky fond. Ten nadviazal na činnosť rovnomenného spolku, predtým komunistickým režimom zrušeným.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 bol komplexne obnovený Dolný kostol, kde je v súčasnosti aj expozícia a slúži aj na liturgické účely. Pribúdali obnovené kaplnky, prírodný amfiteáter, nočné osvetlenie a technická infraštruktúra. Postupne sa dopĺňa aj sochárska výzdoba a upravuje areál. V októbri 2018 bol slávnostne dokončený aj Horný kostol. V súčasnosti prebieha obnova kostola Sväté schody (tzv. Stredný kostol) a kaplnky Boží hrob. Tak ako v minulosti, aj dnes je obnova možná vďaka podpore súkromných firiem, štátu a množstva individuálnych darcov.

Areál kalvárie je voľne prístupný. V čase otváracích hodín je možné navštíviť infocentrum alebo expozíciu v Dolnom kostole. Dnes kalváriu ročne navštívi až 70 tis. návštevníkov. Konajú sa tu tiež pravidelne púte, sväté omše či iné kultúrne podujatia[1].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hidvéghy, A.: Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť. Preložil F. R. Osvald. Banská Štiavnica 1901.
  • Gindl, J. – Vozár, J.: Banská Štiavnica a okolie. Sprievodca po stavebných, umeleckých a technických pamiatkach. Banská Bystrica 1968.
  • Celková, M.: Banská Štiavnica v minulosti a prítomnosti (v kresbe a grafike).Katalóg k výstave. Slovenské banské múzeum a Miestne kultúrne stredisko Banská Štiavnica 1987.
  • Kmeť, A.: Veleba Sitna. Edičné pripravil Š. Baranovič. Tatran Bratislava 1989.
  • Krapka, E. – Mikula, V.: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge, Ontario, Kanada 1990.
  • Radváni, H. a kol.: Banskoštiavnická Kalvária 1751 - 1991. Rímsko-katolícky farský úrad Banská Štiavnica 1991.
  • Vozár, J.: Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764. Osveta Martin 1990.
  • Vošková, K.: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PARALLELUS. História a súčasnosť [online]. [Cit. 2019-01-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]