Trnava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V / 48.3777497; 17.5862106
Trnava
mesto
Slovakia - Trnava - Trojicne namestie a mestska veza RB01.jpg
Trojičné námestie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región Trnava a okolie
(Dolné Považie)
Rieka Trnávka
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V / 48.3777497; 17.5862106
Rozloha 71,54 km² (7 154 ha) [1]
Obyvateľstvo 65 033 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 909,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1211
Primátor Peter Bročka[3] (nezávislý)
PSČ 917 01, 917 02, 917 05, 917 08
ŠÚJ 506745
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Trhová 3
917 71 Trnava
E-mailová adresa info@trnava.sk
Telefón 033 / 3236 101
Fax 033 / 3236 400
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Trnava
Webová stránka: www.trnava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Radnica
Gotický kostol sv. Mikuláša v noci
Západoslovenské múzeum
Jezuitský kláštor
Kostol sv. Jána krstiteľa
Kostol sv. Jána krstiteľa
Rekreačná oblasť Kamenný mlyn
Rekreačná oblasť Kamenný mlyn
Socha pápeža Jána Pavla II. v Trnave
Pešia zóna Trnava
Pešia zóna Trnava
Parčík Bela IV.
Parčík Bela IV.
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Ulica M. S. Trnavského

Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.

Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Leží na riečke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.

V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.

Podnebie[upraviť | upraviť kód]

Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trnavy

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

28.4.1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001:

Etnické zloženie obyvateľstva
* Slováci – 92,91 %
  • Rómovia – 5,27 %
  • Srbi - 1,02 %
  • Česi – 0,79 %
  • Maďari – 0,21 %
  • Nemci – 0,05 %
  • Ukrajinci – 0,03 %
  • a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
  • rímski katolíci – 71,85 %
  • bez vyznania – 18,37 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
  • grécki katolíci- 0,20 %
  • pravoslávni – 0,11 %
  • a iní.

Politika[upraviť | upraviť kód]

Primátori[upraviť | upraviť kód]

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

Európske hlavné mesto kultúry[upraviť | upraviť kód]

Trnava sa o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry uchádzala niekoľkokrát[4][5] v súťaži Európskej únie.

Európske hlavné mesto kultúry 2013[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku 2007 s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,[6] s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul Európske hlavné mesto kultúry.[4] Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul Európske hlavné mesto kultúry nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.[6]

Európske hlavné mesto kultúry 2026[upraviť | upraviť kód]

Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku 2020 odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky[5] pre zaradenie Trnavy do súťaže Európskej únie o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.[7] Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca októbra 2020, približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca novembra 2021, sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.[7]

Mocný opasok[upraviť | upraviť kód]

Trnavská radnica už počas apríla 2020 oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.[8] Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.[8]

V priebehu júna 2020 predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od júla 2020 pomocou svojích mobilných telefónov[9] Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec Kamil Mikulčík, a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.[9] Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.[10] V piatok 26. júna 2020 nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.[10]

Pravidelné trnavské podujatia[upraviť | upraviť kód]

  • Tradičný trnavský jarmok
  • Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival
  • Trnavské kultúrne leto
  • Trnavské organové dni
  • Festival Lumen[11]
  • Trnavský Jazyk
  • Trnavský Blšák
  • Trnavský Rínek
  • Festival Trnavská 13 [12]
  • divadelný festival DIV (divadelné inšpiratívne vystúpenia)
  • Noc v kine
  • Improliga
  • ZooM+ – medzinárodný a cappella festival
  • EKOfest

Domáce hudobné skupiny a interpreti[upraviť | upraviť kód]

  • Coco Bongo
  • Alan Mikušek
  • Graeme Mark
  • Boy Wonder
  • Torula
  • Bystrík
  • Cantica Nova
  • A Capella
  • Dominika Mirgová
  • Exil
  • Foolk
  • Hudba z Marsu
  • Mária Čírová
  • Jana Andevska
  • PatrioTT
  • Supple People
  • Kačacia omáčka
  • Don F & Meščo
  • Golden Vein
  • The Wilderness
  • Hash
  • Zotrwačnosť
  • Get LooSe
  • Dreamfield
  • Krvná skupina
  • Downhill
  • -273,15
  • Družba Sever
  • The Rebel Drive (TRD)

Divadelná scéna[upraviť | upraviť kód]

História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomo čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to Krajové divadlo Trnava. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – Divadlo pre deti a mládež vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na Trnavské divadlo. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení.

Divadlo Jána Palárika

Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriadovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľom divadla je Emil Nedielka a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom Divadlo Jána Palárika funguje od roku 2002 (predtým Trnavské divadlo).

Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: Vladimír Jedľovský, Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, Branislav Bajus, Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší.

Divadelný súbor DISK

Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia.

Kultúrne spolky a združenia[upraviť | upraviť kód]

Kultúrne inštitúcie a zariadenia[upraviť | upraviť kód]

Zriadené Trnavským samosprávnym krajom
  • Divadlo Jána Palárika
  • Galéria Jána Koniareka
  • Knižnica Juraja Fándlyho
  • Západoslovenské múzeum
  • Trnavské osvetové stredisko
V pôsobnosti mesta
  • kino Hviezda
  • mestský Amfiteáter
Súkromné
  • Dom kultúry
  • multikino CineMax
  • Nádvorie – Priestor pre súčasnú kultúru
  • kultúrne centrum Malý Berlín
  • komunitné centrum Kubík Nápadov

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť:

  • mestskú vežu
  • radnicu
  • barokový komplex budov Trnavskej univerzity
  • trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.
  • Trnavské tehlové opevnenie – národná kultúrna pamiatka bola vybudovaná v 13. storočí a v súčasnosti je považovaná za jedno z najzachovanejších v strednej Európe, Trnava si svoje hradby priebežne obnovuje, o čom svedčí obnova severovýchodnej veže hradieb
  • pomník Antona Bernoláka – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKI! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.

Kostoly[upraviť | upraviť kód]

Synagóga[upraviť | upraviť kód]

Najvyššie stavby v meste[upraviť | upraviť kód]

Obrázok Názov Výška Rok
Slovakia Trnava Frantiskanska ulica.JPG Komín cukrovaru 122 m[14]
Trnavský komín 122 m[14]
Komín železničných opravovní a strojární 110 m[14]
Slovakia-Trnava-Mestska veza.JPG Mestská veža 57/54 m[15] 70. roky 16. stor.
Slovakia - Trnava - Vodaren RB02.jpg Trnavský vodojem 50 m 1946
Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG Dóm svätého Mikuláša ? 1588?[16]
Slovakia-Trnava-Kostol frantiskanov.JPG Kostol svätého Jakuba ? 1712
Trnava john the baptist 02.jpg Katedrála svätého Jána Krstiteľa ? 17. storočie

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

Trnava je významné univerzitné mesto. Trnavská univerzita vznikla v roku 1992 a dnes má v meste päť fakúlt (fakulta teológie sídli v Bratislave). Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola zriadená v roku 1997 a rovnako realizuje štúdium na štyroch fakultách. V meste sa nachádza aj Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity ako jej jediná mimobratislavská fakulta. Založená bola už v roku 1986. Spolu študuje v meste viac ako 18 tisíc študentov.[17]

Vysoké školy[upraviť | upraviť kód]

Stredné školy[upraviť | upraviť kód]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť kód]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť kód]

  • PSA Groupe Slovakia
  • Datalogic Slovakia – výroba čítačiek čiarových kódov, mobilných počítačov a RFID systémov
  • I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita)
  • ZF SACHS Slovakia – automobilové komponenty
  • Samsung Voderady
  • Hydraflex Slovakia – výroba hydraulických hadíc
  • SIBAMAC – stavebníctvo
  • TOMA – výroba lisov a zariadení
  • ŽOS – oprava a modernizácia železničných vozňov
  • Johns Manville – výroba s spracovanie skleného vlákna

Šport[upraviť | upraviť kód]

Športové kluby[upraviť | upraviť kód]

  • futbal – FC Spartak Trnava
  • futbal – FK AŠK Slávia Trnava
  • futbal – FK Lokomtíva Trnava
  • futbal – SFC Kopánka
  • basketball – AŠK Slávia[18]
  • hokej – HK Trnava
  • atletika – AK AŠK Slávia Trnava
  • plávanie – Plavecký klub STU Trnava[19]
  • volejbal – Hit Trnava
  • volejbal – Mládež Aktívne Trnava
  • hádzaná – HBC 11 Trnava
  • florbal – FBC 11 Trnava
  • cyklistika – cyklistický klub Olympik Trnava
  • softbal – Trnava Panthers
  • basebal – Angels Trnava
  • tenis – TC Empire Trnava[20]
  • basketbal – BK AŠK Slávia[21]
  • krasokorčuľovanie – KK Trnava
  • nohejbal – NK Slávia Trnava

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Trnave

Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou,[22] železničnou, cyklistickou[23] i pešou infraštruktúrou. Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.[24] V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.[23] Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 2019 vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou.[24] V roku 2019 bol taktiež v meste umiestnený prvý poschodový stojan na bicykle v uliciach slovenských miest,[24] nachádza sa pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Služby mestskej hromadnej dopravy sú poskytované na 10 štandardných autobusových linkách a 3 školských linkách, pričom premávka štandardných autobusových liniek funguje každý deň približne od 4:30 do 23:00.

Trnava ako krajské mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.

Životné prostredie[upraviť | upraviť kód]

Stav životného prostredia v meste Trnava závisí od geografickej polohy územia, prírodných pomerov a krajinnoekologických vzťahov, pričom významný vplyv má aj historický vývoj územia a súčasné pôsobenie človeka na životné prostredie.[25]

Európske mesto stromov 2017[upraviť | upraviť kód]

Európska arboristická rada v prvej polovici roka 2017 udelila Trnave titul Európske mesto stromov 2017 za starostlivosť o zeleň a za snahu o úspešne riešenie problému s nedostatkom prírodného zázemia intenzívnou výsadbou stromov priamo v mestskom prostredí.[26] Slávnostné odovzdanie titulu Európske mesto stromov 2017 sa uskutočnilo v piatok 19. mája 2017 v Sade Antona Bernoláka, čím sa Trnava stala úspešným a dôstojným nasledovníkom predchádzajúcich ocenených miest, medzi ktorými sú známe mestá ako napríklad poľský Krakov, estónsky Talin, nemecký Frankfurt nad Mohanom, holandský Amsterdam, fínske mesto Turku, Praha, švédske Malmö, taliansky Turín alebo aj španielska Valencia.[26]

Európska arboristická rada ocenila vytvorenie Parku Bela IV v roku 2017[27] a intenzitu výsadby takmer 2 700 stromov v posledných rokoch, ktorá nemá obdobu v histórii novodobej samosprávy:

  • v roku 2014 pribudlo v meste 815 stromov[26]
  • v roku 2015 vysadila trnavská samospráv 1 194 stromov[26]
  • v roku 2016 vysadila trnavská samospráva 492 stromov[26]
  • v roku 2017 počas jari vysadila trnavská samospráv 187 stromov[26]

Prínos pre klímu a občanov mesta výsadbou týchto takmer 2 700 stromov je porovnateľný s malým lesom.[28]

Enviromesto 2017[upraviť | upraviť kód]

Trnava koncom roka 2017 získala prestížny titul Enviromesto 2017 v oblasti životného prostredia vďaka komplexným riešeniam kvality mestského životného prostredia, zodpovednému prístupu k svojim obyvateľom a uplatňovaniu environmentálnej politiky v ochrane, plánovaní a manažmente pri riadení mesta.[29] Hlavným cieľom súťaže o titul Enviromesto 2017 bolo zviditeľniť a oceniť mestá, ktoré aktívne uplatňujú environmentálnu politiku v reálnom živote.[30] Dňa 20. novembra 2017 na pôde vyhlasovateľa tejto súťaže, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky spolu s národným koordinátorom Slovenskou agentúrou životného prostredia,[29] zasadala odborná komisia, ktorá rozhodla o víťazovi prvého ročníka súťaže[29] na základe realizovaných a plánovaných projektov v prospech mestského životného prostredia[31] a spomedzi 14 slovenských miest, ktoré sa prihlásili do tejto súťaže, sa iba Trnava môže pochváliť titulom Enviromesto 2017.[29] Hlavnú cenu a právo používať titul Enviromesto 2017 prebral v utorok 28. novembra 2017 vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave Ing. arch Tomáš Guniš v mene mesta Trnava[29] počas slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže Enviromesto 2017 v Žiline, ktoré sa uskutočnilo v rámci 8. ročníka Medzinárodnej konferencie Životné prostredie miest s podtitulom Silné mesto pre lepší život.[30]

Urbanistická štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Mestské časti[upraviť | upraviť kód]

Územie mesta Trnava sa člení na 6 mestských častí(číslované podľa výborov mestských častí):

  1. Trnava-stred s rozlohou 2,0 km²[32]
  2. Trnava-západ s rozlohou 20,6 km²[32]
  3. Trnava-sever s rozlohou 22,5 km²[32]
  4. Trnava-východ s rozlohou 9,1 km²[32]
  5. Trnava-juh s rozlohou 9,6 km²[32]
  6. Modranka s rozlohou 7,7 km²[32]

Sídliská:

Domové časti:

  • Špíglsál I, Špíglsál II
  • Centrum
  • Kopánka I, Kopánka II
  • Vozovka
  • Vajslova dolina
  • Tulipán

Osady:

  • Dolina
  • Dvor 9. mája
  • Farský mlyn
  • Kočišské
  • Medziháje
  • Oravné
  • Pažitný mlyn
  • Veľký dvor

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobiace v Trnave[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Čím komunikujú kandidáti na titul Európske hlavné mesto kultúry? [online]. Bratislava : Hospodárske noviny, 2007-12-20, [cit. 2007-12-20]. Dostupné online.
  5. a b Trnava sa pokúsi o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026 [online]. Trnava : Trnavský hlas, 2020-05-27, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.
  6. a b TASR. Európske hlavné mesto kultúry? Trnava zvažuje opätovnú kandidatúru [online]. Trnava : SME, 2020-01-22, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
  7. a b POKORNÝ, Patrik. Trnava má záujem uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026 [online]. Trnava : trnava-live, 2020-04-28, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
  8. a b Mesto Trnava. Trnavčania o zábavu a zážitky neprídu ani napriek zrušeným podujatiam [online]. Trnava : Mesto Trnava, 2020-04-20, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online.
  9. a b POKORNÝ, Patrik. Trnava pripravuje pre rodiny unikátnu GPS hru Mocný opasok [online]. Trnava : trnava-live, 2020-06-22, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  10. a b POKORNÝ, Patrik. Nad Bernolákovou bránou bdie nočná hliadka v podobe dvoch strážnikov. Sú súčasťou GPS hry Mocný opasok [online]. Trnava : trnava-live, 2020-06-27, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  11. Základné info [online]. festivallumen.sk, [cit. 2018-05-27]. Dostupné online.
  12. [1]
  13. Pravoslávna cirkevná obec v Trnave. Pravoslávna cirkevná obec v Trnave [online]. 2009 – 2012, [cit. 2012-10-11]. Dostupné online.
  14. a b c ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY
  15. Trnava - Pamiatky
  16. Niekoľko slov k vežiam Baziliky sv. Mikuláša
  17. SME. Ľudia zo Študentskej ulice nemôžu v noci spávať. Pre študentov [online]. 24. 2. 2011, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  18. https://bkslaviatrnava.sk/kontakt
  19. plavanietrnava.sk
  20. tcempire.sk
  21. bkslaviatrnava.sk
  22. ING. KADLÍČEK. Usporiadanie cestnej siete Trnava [online]. Trnava : Mestský úrad v Trnave, 05/2015. Dostupné online.
  23. a b Koncepcia rozvoja cyklotrás Trnava [online]. Trnava : Mestský úrad v Trnave, 12/2019. = Dostupné online.
  24. a b c Plán udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia - Zber dát [online]. Trnava : [cit. 2020-03-01]. Dostupné online.
  25. Odbor územného rozvoja a koncepcií. Životné prostredie [online]. Trnava : Mesto Trnava. Dostupné online.
  26. a b c d e f Trnava sa stala Európskym mestom stromov 2017 [online]. Trnava : Mesto Trnava, 05/2017, [cit. 2017-05-19]. Dostupné online.
  27. Mesto Trnava. Parčík Bela IV. pri hradbách už víta prvých návštevníkov [online]. Trnava : Mesto Trnava, 2017-05-18, [cit. 2017-05-18]. Dostupné online.
  28. Trnava sa môže radovať: Získala titul Európske mesto stromov 2017! [online]. Trnava : dnes24, 05/2017, [cit. 2017-05-19]. Dostupné online.
  29. a b c d e Trnava získala titul Enviromesto 2017 [online]. Trnava : Mesto Trnava, 11/2017, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  30. a b Titul Enviromesto 2017 získala Trnava, zaujala riešením kvality životného prostredia [online]. Bratislava : SME, 11/2017, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  31. Víťazom súťaže ENVIROMESTO 2017 je TRNAVA [online]. Bratislava : Slovenská agentúra životného prostredia, 11/2017, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  32. a b c d e f Urbanistická štruktúra [online]. Trnava : Mestský úrad v Trnave, rev. 2019-12-31. Dostupné online.
  33. Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Štefan Legéň“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ISBN 8085169622 
  34. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241 – 242.
  35. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnava

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]