Doprava v Trnave

Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou, železničnou, cyklistickou i pešou infraštruktúrou.

Bohatou cestnou infraštruktúrou, diaľnica D1, rýchlostná cesta R1, cesty I.triedy I/51 a I/61, cesty II. triedy II/504 a II/560, cesty III.triedy a miestne komunikácie, sa v meste docielil vysoký podiel osobnej automobilovej dopravy na všetkých cestách, ktorý v roku 2007 predstavoval okolo 35% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že osobný automobil je druhým najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.

Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta. Vďaka priaznivým opatreniam trnavskej samosprávy na podporu pešej dopravy sa chôdza postupne stala najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.

Využívanie bicyklov v meste Trnava a jej blízkom okolí je veľmi rozšírené. Napomáha tomu rovinatý terén, prijateľne veľká rozloha mesta aj historicky zaužívaný zvyk obyvateľov používajúcich tento dopravný prostriedok. V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás, pričom podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách zo všetkých druhov dopravy po meste v roku 2007 kategorizoval bicykel ako najmenej použitý dopravný prostriedok v meste. Mesto Trnava vykonalo na podporu cyklistickej dopravy viaceré opatrenia: spustenie zdieľaných bicyklov Trnavský Bikesharing pre širokú verejnosť obyvateľov Trnavy, vybudovanie prvého automatického parkovacieho domu pre bicykle na Slovensku, osadenie poschodového stojanu na bicykle, prvého na Slovensku a budovanie mestských cyklotrás.

Podiel mestskej hromadnej dopravy na všetkých cestách po meste v roku 2007 predstavoval takmer 14% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že autobus je tretím najčastejším použitým dopravným prostriedkom v meste.

Trnava ako krajské mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.

Cestná doprava

Diaľnice a rýchlostné cesty

Na území mesta Trnava sa nachádzajú dve cesty diaľničného typu – diaľnica D1 v mestskej časti Modranka a rýchlostná cesta R1 v mestských častiach Trnava-juh a Modranka.

Diaľnica D1 je vedená v trase Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Poprad – Košice - Michalovce – Ukrajina. Úsek v Trnave je dlhý približne 13 km a nachádza sa na ňom mimoúrovňová križovatka - Trnava (diaľničný uzol s R1). V blízkosti Trnavy je diaľnica dokončená, predpokladá sa však rozšírenie na viac jazdných pruhov.

Rýchlostná cesta R1 je vedená v trase Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Banská Bystrica – Ružomberok. Úsek v Trnave je dlhý približne 4 km a nachádzajú sa na ňom 3 mimoúrovňové križovatky – Trnava-Východ (s cestami I/51 a I/61), Trnava-Modranka (s miestnou komunikáciou) a Trnava (diaľničný uzol s D1). V blízkosti Trnavy je rýchlostná cesta dokončená.

Diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1 sú v správe spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, vlastnené Slovenskou republikou a cestným správnym orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Cesty I. triedy

Do Trnavy zasahujú 2 cesty I.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km. Cesta I/51 prechádza niekoľkými mestskými časťami, Trnava-juh, Trnava-východ, Trnava-sever a Trnava-západ, a je tvorená úsekom Trstínskej ulice, Severným obchvatom a Juhovýchodným obchvatom. Cesta I/61, nachádzajúca sa na uliciach Bratislavská, Ulica 9.mája, Tamaškovičová, Nitrianská a Piešťanská, zasahuje do 3 mestských častí - Trnava-juh, Trnava-východ a Trnava-sever.

Cesty I/51 a I/61, ktorá je čiastočne v súbehu s cestou I/51, spravuje Slovenská správa ciest, cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava a vlastníkom je Slovenská republika.

Cesty II. triedy

Do Trnavy zasahujú 2 cesty II.triedy s celkovou dĺžkou približne 28 km. Cesta II/504 je tvorená ulicami Ružindolská, Malženická a úsekom Trstínskej ulice a zasahuje do 2 mestských častí - Trnava-západ a Trnava-sever. Cesta II/560 sa nachádza na ulici Špačinská, čiže v mestskej časti Trnava-sever.

Cesty II.triedy spravuje Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja, organizácia založená Trnavským samosprávnym krajom, ktorá je vlastníkom týchto komunikácií. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.

Cesty III. triedy

Do Trnavy zasahujú 4 cesty III.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km. Cesta 1279 je tvorená ulicami Zavarská, Koniarekova, Bernolákova a úsekom Sladovníckej ulice. Nachádza sa prevažne v mestskej časti Trnava-východ, ale krátkym úsekom Sladovníckej ulice zasahuje aj do ďalších 2 mestských častí - Trnava-juh a Trnava-stred. Cesta 1287 je vedená na ulici Zelenečská v mestskej časti Trnava-juh. Cesta 1295 je vedená na ulici Suchovská v mestskej časti Trnava-západ. V mestskej časti Trnava-sever je na ulici Krupská vedená cesta 1299.

Cesty III.triedy spravuje organizácia Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja a vlastníkom týchto komunikácií je Trnavský samosprávny kraj. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.

Miestne komunikácie

Miestne komunikácie vlastní a spravuje Mesto Trnava. Cestný správny orgán je Mesto Trnava, ktoré rozhoduje v cestnom hospodárstve.

Miestne komunikácie významom prevyšujú väčšinu ciest III. triedy. Najvýznamnejšie miestne komunikácie sú vedené na uliciach Dohnányho, Hospodárska, Trstínska cesta, Rybníková, Šrobárova, Bučianska, Piešťanská, Sladovnícka, Hlboká a Špačinská cesta. Tieto komunikácie prepájajú jednotlivé cesty I., II. a III. triedy nachádzajúce sa na území mesta. Dĺžka tohto základného skeletu miestnych komunikácií je približne 8 km.

Pešia doprava

Pre Trnavu má veľký význam aj pešia doprava. Chodci sa dokážu v krátkom časovom intervale dostať z priľahlých sídlisk do centra mesta. Nasvedčuje tomu aj vysoký podiel pešej dopravy, ktorý v roku 2007 predstavoval viac ako 44 % zo všetkých druhov dopravy. Medzi najfrekventovanejšie ulice v meste pre pešiu dopravu patria ulice Kollárova, námestie SNP, Hlavná a Štefánikova, čo zodpovedá hlavnému pešiemu ťahu zo železničnej stanice do centra mesta. Mesto Trnava dlhodobo podporuje pešiu dopravu rôznymi spôsobmi, predovšetkým rekonštrukciou chodníkov a rozširovaním peších trás, ďalej zlepšeniami bezpečnosti na priechodoch pre chodcov alebo realizáciou bezbariérových úprav. Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.

História

20. storočie

Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta na Hlavnej ulici, čím vytvorila prvú pešiu zónu na Slovensku.

1994 - 2010

V roku 2007 bola vykonaná séria prieskumov v rámci pripravovania strategického dopravného dokumentu Generálny dopravný plán mesta Trnava, pri ktorých sa zistilo, že celkové cesty pešej dopravy predstavovali 76 808 individuálnych ciest, čo predstavuje podiel pešej dopravy na všetkých cestách po meste až vyše 44% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že chôdza je najviac použitým dopravným prostriedkom.

2010 - 2014

V roku 2010 Intenzifikácia statickej dopravy (vytvorenie a rekonštrukcia 600 parkovacích miest) [1].V roku 2014 bola realizovaná posledná, veľká, rekonštrukcia pešej zóny na Hlavnej ulici [2] Archivované 2021-08-29 na Wayback Machine.

2015 - 2018

V roku 2015 bola Hviezdoslavova ulica zrekonštruovaná a upravená na pešiu zónu, ktorá esteticky nadväzuje na pešiu zónu na Hlavnej ulici.

V roku 2016 pokročil projekt výstavby takmer 1,5 kilometrov dlhého chodníka na ulici Kamenná cesta popri miestnej komunikácií, pričom bol zabezpečený drobný mobiliár aj s novými autobusovými prístreškami mestskej hromadnej dopravy a so segregovanou cyklotrasou. V danom roku bol aj zrekonštruovaný úsek chodníka na Veternej ulici a nahradený bol novým chodníkom.

Začiatkom roka 2017 začali stavebné práce na komplexnej rekonštrukcii Šrobárovej ulice, na ktorej pribudla aj nová autobusová zastávka mestskej hromadnej dopravy so zrekonštruovaným chodníkom. V tom istom roku bol taktiež dokončený chodník na Trstínskej ulici a zároveň prebehla komplexná rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom jadre mesta, na ktorej bol rozšírený a zrekonštruovaný chodník pre chodcov, miestna komunikácia sa po rekonštrukcii z obojsmernej stala jednosmernou pre motorizovanú dopravu.

V roku 2018 pribudol v meste takmer jeden kilometer dlhý chodník na ulici Hlboká popri mestského tehlového opevnenia. V danom roku prebehla aj obnova povrchov Ulice Jána Hollého, ktorá predstavovala komplexnú rekonštrukciu esteticky nadväzujúcu na rekonštrukciu Halenárskej ulice z roku 2017, na ktorej sa pred individuálnou automobilovou dopravou prizeralo na pohyb chodcov rekonštrukciou chodníkov a zjednosmernením ulice pre motorizovanú dopravu.

2019 - 2022

Koncom roka 2019 začali stavebné práce na 600-metrov dlhej segregovanej cyklotrase na Bučianskej ulici, na ktorej pribudol nový bezbarierový chodník a existujúci bol upravený bezbarierovo s vodozádržnymi opatreniami. V tom istom roku na prelome mája a júna bola dokončená rekonštrukcia takmer 200-metrov dlhého chodníka na Mikovíniho ulici v úseku od kruhovej križovatky Zelenečská - Generála Goliána - Mikovíniho po Priemyselnú ulicu.

Na jar 2020 sa obyvatelia Kukučínovej ulice dočkali rekonštrukcie chodníkov o dĺžke takmer 400-metrov, nového verejného osvetlenia a aj obnovy autobusového prístrešku mestskej hromadnej dopravy. Začiatkom toho istého roka sa rozbehli stavebné práce na rekonštrukcii chodníka, v podobnej dĺžke ako na Kukučínovej ulici, na Saleziánskej ulici, na ktorej bolo vymenené aj verejné osvetlenie, či obnovené autobusové prístrešky mestskej hromadnej dopravy. Od piateho júna 2020 platí zákaz vjazdu bicyklov a e-kolobežiek na pešiu zónu na Hlavnej ulici z dôvodu prevencie kolízií s chodcami a zabezpečeniu bezpečnosti návštevníkov pešej zóny.

Cyklistická doprava

Využívanie bicyklov v meste Trnava a jej blízkom okolí je veľmi rozšírené. Napomáha tomu rovinatý terén, prijateľne veľká rozloha mesta aj historicky zaužívaný zvyk obyvateľov používajúcich tento dopravný prostriedok. Trnava má svojím kompaktným tvarom a veľkosťou ideálne podmienky pre cyklistický pohyb. Bežná cesta po meste do práce či na nákupy nie je zvyčajne dlhšia než päť kilometrov.

V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás. V projektovej príprave je ďalších 25 kilometrov cyklotrás a v návrhových plánoch (v súčasnosti bez projektovej prípravy) sa počíta s realizáciou ďalších takmer 80 kilometrov cyklotrás. Cyklistická sieť mesta Trnava s existujúcimi, plánovanými a navrhovanými cyklotrasami dosahuje takmer 120 kilometrov cyklotrás.

Podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách po meste v roku 2007 predstavoval 6,6% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že bicykel je najmenej používaným dopravným prostriedkom v meste z celkovej dopravy. Cieľom výstavby ďalších cyklotrás v meste je zvýšiť bezpečnosť a podiel nemotorovej dopravy ako formy trvalo udržateľnej mobility.

Ku koncu roka 2019 sú cyklotrasy situované predovšetkým v centre mesta, v radiálnych smeroch z centra mesta a v priestoroch sídlisk. Cyklotrasy sú rozdelené nasledovne:

• Cyklotrasy typu A - v hlavnom dopravnom priestore
• Cyklotrasy typu B - v pridruženom dopravnom priestore
• Cyklotrasy typu C - mimo motoristického dopravného priestoru
• Cyklotrasy typu D - cykloturistické trasy

V meste funguje aj doplnková cyklistická infraštruktúra v podobe zdieľaných bicyklov Trnavského Bikesharingu, študentskej požičovne bicyklov od občianskeho združenia Kolokolo, automatického parkovacieho domu pre bicykle (prvého na Slovensku, pri železničnej stanici so servisným stojanom pre cyklistov) či poschodového stojanu na bicykle (taktiež prvého na Slovensku, s verejnou cyklopumpičkou pred mestským úradom na Trhovej ulici). V meste je dostupných aj niekoľko verejných stojanov na bicykle.

História

2007 - 2010

Počas štvrtého a posledného mandátu primátora Štefana Bošnáka boli v roku 2007 vykonané prieskumy a rozbory v rámci pripravovania strategického dopravného dokumentu Generálny dopravný plán mesta Trnava. Sekcia strategického dokumentu v časti Prieskumy a rozbory konštatuje, že celkové cesty na bicykli predstavovali 11 417 ciest celkovo, čo predstavuje podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách po meste 6,6% zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že bicykel je najmenej použitým dopravným prostriedkom. Pred cyklistickou dopravou sa umiestnila mestská hromadná doprava s viac ako dvojnásobným počtom ciest(23 354 individuálnych ciest) s podielom okolo 14% zo všetkých druhov dopravy.

Taktiež v roku 2007 začala výstavba cyklistického chodníka v jednej vetve na Zelenečskej ulici. Druhá vetva na ulici bola dokončená v roku 2008. Do konca volebného štvrtého obdobia mandátu primátora Štefana Bošnáka boli vybudované tieto cyklotrasy. Na Spartakovskej, Zelenečskej ulici a od Zavarskej ulice po železnicu popri obchodných priestoroch .Cyklotrasa smerom z Trnavy na Kamenný mlyn, cyklistická cestička pri Prírodnom kine, cyklistická cestička na ulici Vl. Clementisa, cyklistická cestička na Veternej ulici ako aj cyklotrasa popri PSA. Cyklotrasa od ulice Vl. Clementisa, na Starohájskej ulici, Námestí SNP, v Parku J. Kráľa a v Bernolákovom sade. [3]

2010 - 2014

Cyklotrasy sa budovali aj počas volebného mandátu primátora Vladimíra Butka od roku 2010 do roku 2014. Boli zrealizované cyklotrasy na  uliciach Cukrová, Terézie Vansovej, Strojárenská, Arbória park ,  Park J. Kráľa – Bernolákov Sad – Námestie SNP, križovatka Bratislavská – Nerudova,[4]

2015 - 2018

V meste Trnava sa počas pôsobenia primátora Petra Bročku vzrástol počet cyklotrás na viac ako 20 kilometrov, naprojektovaných bolo ďalších 25 kilometrov.

V roku 2015 bola Hviezdoslavova ulica zrekonštruovaná a upravená na pešiu zónu s cyklotrasou typu B.

V roku 2016 pokročil projekt výstavby takmer 1,5 kilometrov dlhého chodníka a cyklochodníka na ulici Kamenná cesta. V danom roku bol aj predĺžený cyklochodník s novým chodníkom na ulici Veterná a postavená bola aj cyklistická trasa na ulici Rybníkova o dĺžke polkilometra a to len za šesť dní. V roku 2016 vybudovala trnavská samospráva takmer 2,5 kilometra cyklotrás. Študentská požičovňa bicyklov od občianskeho združenia Kolokolo funguje od roku 2016.

Začiatkom roka 2017 začali stavebné práce na komplexnej rekonštrukcii Šrobárovej ulice, na ktorej pribudol aj cyklochodník. Koncom toho istého roka 2017 získala cykloturistická trasa po účelovej komunikácií nadväzujúcej na cyklotrasu z parku Janka Kráľa, okolo koľají ďalej po Kamennej ceste k Amfiteátru Kamenný mlyn stavebne povolenie. V tom istom roku bola taktiež dokončená cyklotrasa na Trstínskej ulici a zároveň prebehla komplexná rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom jadre mesta, ktorá sa po rekonštrukcii z obojsmernej ulice stala jednosmernou pre motorizovanú dopravu, na ktorej pribudla obojsmerná cyklotrasa v hlavnom dopravnom priestore.

V roku 2018 pribudla v meste takmer kilometrová cyklotrasa na ulici Hlboká. V danom roku prebehla aj obnova povrchov Ulice Jána Hollého, ktorá predstavovala komplexnú rekonštrukciu a premenou verejného priestoru sa prinavrátil aj historický výraz jednej z najstarších ulíc v historickom jadre Trnavy, po zjednosmernení ulice pribudla obojsmerná cyklotrasa v hlavnom dopravnom priestore.

2019 - 2022

Na prelome mája a júna v roku 2019 bola dokončená komplexná obnova Mikovíniho ulice v úseku od kruhovej križovatky Zelenečská - Generála Goliána - Mikovíniho po Priemyselnú ulicu, na tomto takmer 200 metrovom úseku Mikovíniho ulice pribudol spoločný priestor pre chodcov a cyklistov. Koncom roka 2019 začali stavebné práce na 600-metrov dlhej segregovanej cyklotrase na Bučianskej ulici, ktorá napojila najväčšie trnavské sídlisko Družba v mestskej časti Trnava-východ na cyklotrasu na uliciach Rybníková – Šrobárova – Hospodárska – Terézie Vansovej – Kamenná cesta. Od roku 2019 funguje v meste taktiež spôsob zdieľaných bicyklov Trnavský Bikesharing, slúžiaci pre širokú verejnosť obyvateľov Trnavy starších ako 18 rokov. V tom istom roku sa stala Trnava prvým mestom na Slovensku, ktoré vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou. Pri parkovacom dome pre bicykle pri železničnej stanici v tom istom roku namontovalo Mesto Trnava servisný stojan pre cyklistov, ktorý je vybavený pumpičkou a základným náradím. V roku 2019 bol taktiež umiestnený poschodový stojan na bicykle pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre jedno auto je možno odložiť až dvanásť bicyklov. Ide o prvý takýto stojan v uliciach slovenských miest.

Začiatkom roka 2020 sa rozbehli stavebné práce na cyklochodníku o dĺžky takmer 400-metrov na Saleziánskej ulici a taktiež začiatkom toho istého roka bola v podobnej dĺžke dokončená komplexná rekonštrukcia Kukučínovej ulice, na ktorej pribudol spoločný chodník a cyklochodník mimo hlavný dopravný koridor. Zákaz vjazdu bicyklov a e-kolobežiek na pešiu zónu na Hlavnej ulici začal platiť od piateho júna 2020 z dôvodu prevencie kolízií s chodcami, pretože na Hlavnej ulici sa v posledných rokoch výrazne zvýšil počet návštevníkov, pričom ľudia môžu prejsť po Hlavnej ulici pešo so svojím nemotorovým dopravným prostriedkom po svojom boku alebo využiť obchádzku po Vajanského, Paulínskej alebo cez Sad Antona Bernoláka.

Existujúce mestské cyklotrasy

V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.

Cyklotrasy typu A - V hlavnom dopravnom priestore

• ulice Halenárska – Jána Hollého
• ulica Dolné bašty
• ulica Spartakovská
• ulica Pri kalvárii
• ulica Strojárenská
• ulica Zelenečská

Cyklotrasy typu B - V pridruženom dopravnom priestore

• ulica Hviezdoslavova
• ulice Dolné bašty – Halenárska – Hlboká
• ulice Rybníková – Šrobárova – Hospodárska – Terézie Vansovej – Kamenná cesta
• ulica Trstínska cesta – Ružindolská
• ulica Bratislavská
• ulica Mikovíniho
• ulica Nitrianska
• ulica Zavarská
• ulica Vladimíra Clementisa
• ulice Bučianska - Veterná
• ulica Cukrová
• ulica Kukučínova

Cyklotrasy typu C - Mimo motoristického dopravného priestoru

• námestie SNP – Hlavná – Trojičné námestie – Divadelná – Hospodárska – okolo materskej škôlky – pozdĺž autobusovej stanice a hlavnej vlakovej stanice cez mestský park Janka Kráľa
• účelová komunikácia cez sídlisko Linčianska
• účelová komunikácia cez sídlisko Družba I
• ulice Starohájska – Námestie svätého Mikuláša– M. Schneidera-Trnavského
• účelová komunikácia cez kampus Slovenskej technické univerzity v mestskej časti Trnava-západ

Cyklotrasy typu D - Cykloturistické trasy

• účelová komunikácia nadväzujúca na cyklotrasu z parku Janka Kráľa, okolo koľají ďalej po Kamennej ceste k Amfiteátru Kamenný mlyn

Projektovo pripravené mestské cyklotrasy

V Trnave je ku koncu roka 2019 projektovo pripravených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás na realizáciu.

Cyklotrasy typu A - V hlavnom dopravnom priestore

• ulica Andreja Žarnova
• účelová komunikácia okolo univerzity Sv. Cyrila a Metoda – ulica Jána Hajdóczyho

Cyklotrasy typu B - V pridruženom dopravnom priestore

• ulice Štefana Moyzesa – Jána Bottu
• ulica Špačinská cesta
• ulice Vladimíra Clementisa – Piešťanská
• ulice Veterná – Saleziánska – Jána Hlubíka
• účelová komunikácia za sídliskom Zátvor k ceste I/51
• ulica Veterná smerom k ulici Olympijskej
• ulica Pri Kalvárii
• ulica Ružindolská
• ulica Kamenná cesta cez Trnavské rybníky
• ulica Mikovíniho

Cyklotrasy typu C - Mimo motoristického dopravného priestoru

• účelová komunikácia cez sídlisko Linčianska
• účelová komunikácia od ulice Mikovíniho pozdĺž rieky Trnávka k mestskej časti Modranka
• účelová komunikácia pri záhradkárskej kolónii pri mimoúrovňovej križovatke cesty I/51 na severe mesta pri Chovateľskej ulici

Cyklotrasy typu D - Cykloturistické trasy

• účelová komunikácia vychádzajúca z ulice Chovateľská severovýchodným smerom, stáčajúca sa v smere na Bohdanovce nad Trnavou
• ulica Kamenný mlyn idúce od križovatky s Amfiteátrom Kamenný mlyn na severozápad k ceste II/504, ďalej na západ a pri Medzihájí sa na sever a na západ do obce Ružindol

Mestská hromadná doprava

Služby mestskej hromadnej dopravy sú poskytované na desiatich štandardných autobusových linkách a troch školských linkách. Premávka funguje každý deň približne od 4:30 do 23:00. V nočných hodinách od 23:00 do 4:30 mestská hromadná doprava nepremáva. Okrem mesta Trnava mestská hromadná doprava obsluhuje tiež obec Biely Kostol.

Statická doprava

Lokalizácia

Parkovanie je zabezpečené na uliciach alebo na samostatných parkovacích plochách. Regulácia parkovania je v centre mesta Trnava, pričom toto územie je rozdelené do nasledujúcich zón:

• zóna A - parkovanie je predovšetkým na uliciach v centrálnej mestskej zóne
• zóna B - záchytné parkoviská na okraji centrálnej mestskej zóny
• zóna C - parkovisko na Starohájskej ulici

Parkovací systém

Spoplatnené parkovanie v meste sa riadi Všeobecne záväzným nariadením č. 477 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta. Vymedzené územie je rozdelené do troch zón s označením A, B a C. Parkovanie je spoplatnené len v pracovných dňoch od 8.00 do 18.00.

Zóna A sa nachádza v historickom jadre mesta a je ohraničená ulicami Hlboká, Kollárova, Hospodárska, Zelený kríčok a Rybníková.

Zóna B predstavuje vybrané parkoviská na okraji zóny A alebo v jej blízkosti – ide o parkoviská Kollárova (oproti parným kúpeľom), Hospodárka I., Hospodárska II., Rybníková (pri hale Slávia) a ulice Kollárova od križovatky s Hlbokou po Hospodársku, Zelený kríčok, Šrobárova ulica a parkovisko na ulici Dohnányho a A. Žarnova.

Zóna C je tvorená parkoviskom na Starohájskej ulici pri mestskej poliklinike, budove Úradu TTSK a budove daňového úradu.

Letecká doprava

V Trnave sa nachádza neverejné vnútroštátne letisko a to Letisko Trnava Kopánka v mestskej časti Trnava-sever, konkrétne v mestskej štvrti Kopánka.

Najbližšie verejné letiská

• Bratislava 45 km
• Piešťany 30 km
• Žilina 120 km
• Košice 375 km
• Poprad 260 km

Lodná doprava

V Trnave a jej okolí nie je žiadna lodná doprava, avšak nachádzajú sa tu tieto vodné toky:

• rieka Trnávka
• potok Parná

Tok rieky Trnávka a aj potok Parná sú málo vodnaté. Ochranné pásmo Trnávky a Parnej je 6 m od brehovej čiary (v úsekoch bez vybudovanej hrádze), resp. 6 m od vzdušnej päty hrádze. Protipovodňové opatrenia sú už na Trnávke a na Parnej vybudované. Ide o smerovú úpravu tokov a úpravy profilu ich koryta. Oba toky majú malý potenciál prirodzených prietokov, čo je dané malým rozsahom ich povodí.

Vodné nádrže, rybníky:

• Na Trnávke sa realizovala vodná nádrž Boleráz
• Vybudovaná nádrž na Parnej – Horné Orešany
• Trnavské rybníky sú vytvárané sústavou malých nádrží
• Vodná nádrž Suchá

Trnávka preteká centrálnou mestskou zónou a má stabilizované koryto. Úprava je na celom území mesta Trnavy. Parná má koryto stabilizované. Upravené je v úseku Hrnčiarovce – hať nad Trnavským rybníkom.

Taxi

V Trnave pôsobia nasledujúce taxi služby:

• AA TAXI JABLONICKÝ
• VIP TAXI
• SK TAXI
• RELAX TAXI
• TAXI SLUŽBA Kurča Štefan
• WOMAN TAXI
• GREEN TAXI
• ALCATRAZ TAXI
• EUROTAXI
• PRIMA TAXI
• CITY TAXI

Cena cesty po meste Trnava je približne 2,50 €. Pre okolité obce je taxi zaisťované z krajského mesta Trnava.

Strategické dokumenty

Trnava má vypracovaných niekoľko strategických dokumentov, na základe ktorých Mesto Trnava mení dopravu v meste. Mesto si necháva vypracovávať strategické dokumenty takmer každý rok s cieľom zlepšiť dopravnú situáciu.

Koncepcia rozvoja statickej dopravy

V roku 2016 bol spracovaný strategický dokument Koncepcia rozvoja statickej dopravy v meste Trnava pozostávajúci z nasledujúcich troch častí:

• Analýza aktuálneho stavu statickej dopravy
• Návrh nových plôch statickej dopravy
• Návrh Koncepcie rozvoja statickej dopravy

Strategický dokument Koncepcia rozvoja statickej dopravy v meste Trnava poskytol aktuálne informácie o kapacitách parkovacích ploch na území mesta, návrh nových parkovacích plôch, ale aj návrch základnej koncepcie rozvoja, ktorá navrhuje systém rezidentského parkovania, ktorý by umožnil obyvateľom vymedzených zón (rezidentom) parkovať v blízkosti bydliska za zvýhodnených podmienok.

Plán udržateľnej mobility

Na realizáciu Plánu udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia získalo Mesto Trnava nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu vo výške 770 275 eur v roku 2017 od Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja. Mestská funkčná oblasť Trnavy je tvorená obcami, pre ktoré je Trnava kultúrnym, športovým, vzdelávacím, nákupným, pracovným a príležitostným centrom dochádzania, pozostáva z pätnástich obcí: Biely Kostol, Bohdanovce nad Trnavou, Brestovany, Bučany, Dolné Lovčice, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Malženice, Ružindol, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Zavar, Zeleneč a Zvončín. Jedná sa o komplexný strategický dokument, ktorého cieľom je posúdiť dopravnú situáciu v riešenom území a zabezpečiť komplexné riešenie bezpečnosti a efektívnosti udržateľných dopravných systémov a sietí s cieľom zaručiť mobilitu a prístup k hlavným službám pre všetkých občanov. Zmluvu o dielo s dodávateľom na vypracovanie Plánu udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia Mesto Trnava podpísalo 2. júla 2019 po úspešnom verejnom obstarávaní.

Oznámenie o strategickom dokumente

Mesto Trnava oznámilo verejnosti na začiatku mája 2020 možnosť oboznámiť sa s Oznámením o strategickom dokumente o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doprava v Trnave