Michalovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′57″S 21°54′05″V / 48,749167°S 21,901389°V / 48.749167; 21.901389
Michalovce
mesto
Slovakia Town Michalovce 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48,749167°S 21,901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 151 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 741,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Viliam Zahorčák[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD, SZS)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Osloboditeľov 30
071 01 Michalovce
E-mailová adresa msumi@msumi.sk
Telefón 056 / 686 42 10
Fax 056 / 644 35 20
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: www.michalovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Michalovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Gréckokatolícky chrám
Výšková budova v Michalovciach

Michalovce(maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 39 151 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava. Počet obyvateľov k 8.8.2018 je 37 575 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[5], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

I. volebný obvod - Centrum
  • 1. Pavol Dlugoš, Ing. - SMER-SD
  • 2. Ján Eštok, Mgr. - SMER-SD
  • 3. Martin Pado, Ing. - SDKÚ-DS
  • 4. Ľubomír Rohoň, MUDr. - SMER-SD
II. volebný obvod - Východ
  • 1. Ján Berdy - NÁDEJ
  • 2. Jana Cibereová, Mgr. - SMER-SD
  • 3. Pavol Kuchta, MUDr. - SMER-SD
  • 4. Ján Mihalečko, MUDr. - nezávislý
  • 5. Zlatuša Popaďáková - SMER-SD
  • 6. Viliam Záhorčák - SMER-SD (zvolený za primátora, náhradník Ján Várady, Mgr. - SNS)
III. volebný obvod - Juh
  • 1. Benjamín Bančej, MUDr. - SMER-SD
  • 2. Vladimír Braník, Ing. - SMER-SD
  • 3. Ján Ďurovčík, Ing., CSc. - SMER-SD
  • 4. Miro Gejguš, Ing. - KDH
  • 5. Martin Nebesník, Mgr. - SMER-SD
IV. volebný obvod - Západ
  • 1. Jozef Bobík, Ing. - KDH
  • 2. Rudolf Ivan, Mgr. - SMER-SD
  • 3. Jozef Makohus, MUDr. - SMER-SD
  • 4. František Zitrický, MUDr. - KDH
V. volebný obvod - Straňany
  • 1. Benjamín Baťalík, MUDr., CSc. - SMER-SD
  • 2. Milan Hvižďák - SMER-SD
  • 3. Rudolf Klein - nezávislý
  • 4. Michal Stričík, Ing. , PhD. - OKS
VI. volebný obvod - Močarany, Topoľany, Vrbovec
  • 1. Stanislav Gaľa - SNS
  • 2. Jaroslav Kozák - nezávislý

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[6]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké divadlo Pri fontáne.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínske múzeum

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Malá kaplnka nachádzajúca sa na okraji mesta v lokalite Hrádok

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy z 9 - 11 storočia, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Gymnázia P. Horova v Michalovciach

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím
  • IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub
  • JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce
  • HK DUKLA Ingema Michalovce – hokejový tím
  • 1.BK Michalovce – I.Basketbalová liga
  • Vk Michalovce - Volejbalová liga
  • Tenisová liga
  • Šk Zemplín Michalovce- šachový klub
  • Šk Honarikov obecných
  • ZNC

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  6. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]