Michalovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′57″S 21°54′05″V / 48.749167°S 21.901389°V / 48.749167; 21.901389
Michalovce
mesto
Slovakia Town Michalovce 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48.749167°S 21.901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 455 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 747,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Viliam Zahorčák[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Michalovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.michalovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Michalovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Gréckokatolícky chrám
Výšková budova v Michalovciach

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 39 455 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava. Počet obyvateľov k 31. 12. 2015 je 39 455 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[5], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

I. volebný obvod - Centrum

1. Pavol Dlugoš, Ing. - SMER-SD

2. Ján Eštok, Mgr. - SMER-SD

3. Martin Pado, Ing. - SDKÚ-DS

4. Ľubomír Rohoň, MUDr. - SMER-SD

II. volebný obvod - Východ

1. Ján Berdy - NÁDEJ

2. Jana Cibereová, Mgr. - SMER-SD

3. Pavol Kuchta, MUDr. - SMER-SD

4. Ján Mihalečko, MUDr. - nezávislý

5. Zlatuša Popaďáková - SMER-SD

6. Viliam Záhorčák - SMER-SD (zvolený za primátora, náhradník Ján Várady, Mgr. - SNS)

III. volebný obvod - Juh

1. Benjamín Bančej, MUDr. - SMER-SD

2. Vladimír Braník, Ing. - SMER-SD

3. Ján Ďurovčík, Ing., CSc. - SMER-SD

4. Miro Gejguš, Ing. - KDH

5. Martin Nebesník, Mgr. - SMER-SD

IV. volebný obvod - Západ
1. Jozef Bobík, Ing. - KDH
2. Rudolf Ivan, Mgr. - SMER-SD


3. Jozef Makohus, MUDr. - SMER-SD


4. František Zitrický, MUDr. - KDH

V. volebný obvod - Straňany
1. Benjamín Baťalík, MUDr., CSc. - SMER-SD


2. Milan Hvižďák - SMER-SD


3. Rudolf Klein - nezávislý


4. Michal Stričík, Ing. , PhD. - OKS

VI. volebný obvod - Močarany, Topoľany, Vrbovec

1. Stanislav Gaľa - SNS

2. Jaroslav Kozák - nezávislý

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[6]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké divadlo Pri fontáne.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínske múzeum

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce.

Malá kaplnka nachádzajúca sa na okraji mesta v lokalite Hrádok

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy z 9 - 11 storočia, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Gymnázia P. Horova v Michalovciach

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

V súčasnosti na gymnáziu študuje vyše 900 študentov, ktorí si môžu vybrať zo 4 zameraní.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

najlepší tréner Z.Š

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  6. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]