Michalovce

O iných významoch výrazu Michalovce pozri Michalovce (rozlišovacia stránka).

Michalovce
mesto
Námestie osloboditeľov
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Časti	Betlenovce, Meďov, Michalovce, Milovaná, Močarany, Topoľany, Vrbovec, Žabany
Vodný tok	Laborec
Nadmorská výška	114 m n. m.
Súradnice	48°44′57″S 21°54′05″V
Rozloha	52,81 km² (5 281 ha)
Obyvateľstvo	35 584 (31. 12. 2023)
Hustota	673,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Primátor	Miroslav Dufinec (SMER-SD, SME RODINA, SNS, SMS)
PSČ	071 01
ŠÚJ	522279
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Osloboditeľov 30 071 01 Michalovce
E-mailová adresa	msumi@msumi.sk
Telefón	056 / 686 42 10
Fax	056 / 644 35 20
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: michalovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonymum: Michalovčan

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš מיכאלאָווצע Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 35 734 obyvateľov k 1. 1. 2023.

Polohopis

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

Dejiny

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika

Aktuálny primátor mesta Michalovce

Miroslav Dufinec (2022 - 2026) - SMER - SD, Sme Rodina, SNS, SMS

Historia primátorov mesta Michalovce

Viliam Zahorčák (2006 - 2022) - SMER - SD

Mestské zastupiteľstvo

I. volebný obvod – Centrum

• 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina
• 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát
• 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina
• 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina

II. volebný obvod – Východ

• 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát
• 2. Patrik Bašista, Bc. - HLAS-SD
• 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana
• 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát
• 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát
• 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce

III. volebný obvod – Juh

• 1. Miroslav Dufinec, Mgr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce
• 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce

IV. volebný obvod – Západ

• 1. Radovan Geci – Nové Michalovce
• 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát
• 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD

V. volebný obvod – Straňany

• 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina
• 2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce
• 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce
• 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát

VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec

• 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce
• 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina

Udalosti

11. apríla 2024 sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia Robert Fico a Denys Šmyhal. Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, Miroslav Dufinec. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

• Slováci – 94,57 %
• Rómovia – 2,24 %
• Česi – 0,73 %
• Ukrajinci – 0,47 %
• Maďari – 0,00 %
• Rusíni – 0,29 %
• a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímskokatolíci – 53,92 %
• gréckokatolíci – 19,65 %
• bez vyznania – 9,73 %
• pravoslávni – 5,19 %
• evanjelici a. v. – 2,76 %
• a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike. Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.

• 
  Základy rotundy
• 

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia. Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
  Barokové priečelie kostola
• 
  Detail štítu
• 
  Portál kostola

• Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia. Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.

• 
  Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
  Uhorský erb nad portálom kostola

• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov.

• 
  Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
• 
• 
• 
  Portál kaplnky

Ostatné pamiatky

• Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica. V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.

• 
  Stáraiovský kaštieľ
• 
• 
• 
  Areál kaštieľa

• Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou. Bol postavený podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera.

• 
  Radnica
• 
• 
• 

• Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970. V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.

• 
  Groszov palác
• 
• 
• 

Divadlo

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne.

Múzeá

Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri železničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku

Parky

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Prírodné zaujímavosti

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza 3 km od mesta.

Školstvo

Galéria pod holým nebom

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

Šport

• MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím
• IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub
• JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce
• HK DUKLA Ingema Michalovce – hokejový tím
• 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga
• Vk Michalovce – Volejbalová liga
• Tenisová liga
• Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ
• Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga
• Boxing Club 1950 Michalovce

Osobnosti mesta

Rodáci

• Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995), básnik, prekladateľ, katolícky kňaz, misionár, významný exilový pracovník
• Július Činčár (* 1919 – † 1979), geológ
• Dušan Klein (* 1939 – † 2022), režisér
• Ander z Košíc (* 1941), komik a rozprávač
• Alexej Baláž (* 1943 – † 2016), rímskokatolícky kňaz, kanovník litoměřickej kapituly
• Andrej Daňko (* 1948), futbalista a tréner
• Jozef Puškáš (* 1951), prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista
• Martin Zbojan (* 1960), maliar, grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg
• Ján Ďurovčík (* 1971), choreograf
• Richard Štochl (* 1975), hádzanár
• Róbert Karovič (* 1979), filmový a televízny strihač
• Kristián Kudroč (* 1981), hokejista
• Ľudmila Lakomá-Krausová (* 1940), pedagogička, maliarka Zemplína
• Pavol Regenda (* 1999), hokejista
• Matúš Šutaj Eštok (* 1983), minister vnútra SR

Pôsobili tu

• Pavol Horov (* 1914 – † 1975), básnik
• Jana Hospodárová (* 1976), moderátorka
• Prof. ThDr. Štefan Hlaváč, od 2. septembra roku 1929 do 2. júla roku 1950 pôsobil na miestnom gymnáziu
• Jozef Teodor Mousson (* 1887 – † 1946), maliar
• Milan "junior" Zimnýkoval (*1978)- moderátor

Partnerské mestá

• Jarosław, Poľsko
• Kavarna, Bulharsko
• Pančevo, Srbsko
• Liptovský Mikuláš, Slovensko
• Nové Mesto pod Šiatrom, Maďarsko
• Užhorod, Ukrajina
• Villarreal, Španielsko
• Vyškov, Česko
• Cognac, Francúzsko

Ďalšia literatúra

• ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 323 – 331.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Michalovciach

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta
• Michalovce – podrobná orientačná mapa
• Apsida.sk- profil zaniknutej rotundy