Užhorod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′S 22°18′V / 48,617°S 22,300°V / 48.617; 22.300
Užhorod
(Ужгород)
Ugohrad, Užgorod
mesto
Panorama of Uzhhorod.jpg
Flag of Uzhhorod.png
Vlajka
Coat of arms of the city of Uzhhorod.svg
Erb
Oficiálny názov: Ужгород – Užhorod
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Zakarpatská oblasť
Rajón Užhorodský rajón
Rieka Uh
Nadmorská výška 169 m n. m.
Súradnice 48°37′S 22°18′V / 48,617°S 22,300°V / 48.617; 22.300
Rozloha 65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 113 888 (1.2.2017)
Hustota 2 847 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 903
Primátor Bohdan Andrijiv
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
PSČ 88000-499
Telefónna prevoľba +380 312
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Category:Uzhhorod
Webová stránka: http://uzhgorodcity.org.ua/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Užhorod (ukr. Ужгород; rusín. УґоградUgohrad, Ужгород – Užhorod; rus. УжгородUžgorod, maď. Ungvár; nem. Ungwar; jidiš אונגוואר‎‎) je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.

Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.

Mapa mesta z roku 1933

V rokoch 12411242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV.

Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646). V období Rakúsko-Uhorska tu bolo tu centrum Užskej župy.

V rokoch 19191938 súčasť Česko-Slovenska (správne stredisko Podkarpatskej Rusi), 19381944 bol na základe Viedenskej arbitráže okupovaný Maďarskom. V roku 1945 pripojený k ZSSR (Ukrajinská SSR), od 1946 má postavenie hlavného mesta Zakarpatskej oblasti, od 1991 súčasť samostatnej Ukrajiny.

Užhorod bol vždy mestom, kde žili predovšetkým Rusíni a Slováci, v menšej miere aj Maďari, o Ukrajincoch tu však pred násilným pričlenením k ZSSR nemohla byť ani reč. Mesto bolo spolu s celou Zakarpatskou oblasťou po dobu 1000 rokov súčasťou rovnakého štátneho útvaru ako zvyšok Slovenska. V roku 1946 však napriek vôli obyvateľov, ktorí vyslovili dôveru obnovenej ČSR a mnohí za ňu aj bojovali na fronte, mesto násilím obsadila červená armáda. Ukrajinské fašistické jednotky Banderovcov vraždili tunajších Slovákov, ktorí boli neskôr nútení odsťahovať sa do ČSR, podobne neľudskym spôsobom, ako keď vyhnali Židov.(1)

Historické pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť kód]

Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Ukrajincov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť kód]

Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.

Šport[upraviť | upraviť kód]

Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.

Futbal[upraviť | upraviť kód]

Hádzaná[upraviť | upraviť kód]

  • HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užhorod

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]