Charizmatické hnutie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Charizmatické hnutie alebo Hnutie charizmatickej obnovy je prúd v rámci kresťanských cirkví stredného prúdu (katolicizmu, protestantizmu), ktorý sa vyvinul v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vplyvom letničného hnutia.

Do pojmu charizmatické (alebo aj letnično-charizmatické, pentekostálne hnutie, Hnutie obnovy v Duchu Svätom) hnutie možno zahrnúť všetkých kresťanov, ktorí veria, že prejavy pôsobenia Ducha Svätého (dary Ducha Svätého - tzv. charizmy) jasne definované a popísané v Novom Zákone (ako napr. prorokovanie, uzdravovanie, hovorenie jazykmi - glosáliá, atď. nie sú určené len pre prvotných kresťanov v prvých storočiach kresťanstva, sú prístupné aj dnešným kresťanom. Toto presvedčenie vychádza z toho, že Boh sa nemení, a jeho Slovo je takisto nemenné a večné, Duch Svätý sa preto aj dnes dokáže osobne dotknúť života človeka a umožniť mu zakúsiť Božiu lásku, moc a pozitívne zmeniť jeho život. Kresťanské spoločenstvá, ktoré patria k hnutiu modernej kresťanskej reformácie (letnično – charizmatickému hnutiu), sa snažia o obnovu kresťanstva prostredníctvom návratu k Písmu a k jednoduchosti praktického kresťanského života, spočívajúceho v osobnom vzťahu s Bohom a v nasledovaní odkazu Ježiša Krista. Snažia sa uspokojiť ľudí pri hľadaní zmyslu života a ozajstných kresťanských hodnôt. Cirkev je chápaná ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa. Veria, že Boh aj dnes aktívne mení ľudské životy k lepšiemu, vyslobodzuje nás zo zajatia hriechu a závislostí a učí nás, ako žiť radostný a úspešný život.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]