Jidiš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jidiš
(אידיש/ייִדיש/יידיש
jidiš/idiš/jidiš
)
Štáty Izrael, krajiny židovskej diaspóry
Región Európa, Blízky východ, Severná Amerika
Počet hovoriacich okolo 4 miliónov
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Hebrejské písmo
Jazykové kódy
ISO 639-1 yi
ISO 639-2 yid
ISO 639-3 yid
Wikipédia
Adresa yi.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Navrhovaná vlajka jazyka jidiš
Židia a judaizmus
Star of David.svg Lukhot Habrit.svg Menora.svg
Židia · Judaizmus · Kto je žid











z  d  u

Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete. Sám názov jidiš znamená židovský (po nemecky jüdisch) a je skratkou z pôvodného „jidiš dajč“ (ייִדיש־דײַטש), teda „židovská nemčina“. Hovorená forma je aj dnes nemčine blízka, jidiš však obsahuje mnoho výpožičiek z hebrejčiny a jazykov mnoho národov, v ktorých susedstve Židia žili.

Jidiš sa zapisuje hebrejskou abecedou. Je tak jediným germánskym jazykom, ktorý nepoužíva latinku. Rozvíjal sa od raného stredoveku. Asi 70 – 80 % slovnej zásoby pochádza z nemčiny, výrazy súvisiace s židovskou kultúrnou tradíciou sú obvykle hebrejského alebo aramejského pôvodu. Nemčina a jidiš si však nie sú všeobecne vzájomne zrozumiteľné, to platí obzvlášť o nemecky hovoriacich.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk jidiš vznikal v strednej Európe medzi 9. a 12. storočím ako zmes stredonemeckých nárečí. Prvé glosy v jidiš sa začali objavovať v hebrejských rukopisoch v 12. storočí. Prvé dielo vytlačené kompletne v jidiš vyšlo v roku 1534. Po vyhánaní Židov z Nemecka v 14. až 16. storočí sa ťažisko používania jidiš kompletne presunulo do východnej Európy a jazyk začal byť ovplyvňovaný i slovanskými jazykmi, najmä poľštinou a ukrajinčinou. Rozmach zažil od 60. rokov 19. storočia, kedy v ňom začali tvoriť zakladatelia „spisovného jidiš“ – spisovatelia Mendele Mojcher Sforim, Šolem Alejchem a Jicchok Lejb Perec. Z neskoršej doby aj známy nositeľ Nobelovej ceny Isaac Bashevis Singer.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na roztrúsenie Židov po svete je aj u jidiš ťažké menovať konkrétne územia, na ktorom sa tento jazyk najviac používa. V Izraeli používajú jidiš hlavne ortodoxní židia, ktorí považujú hebrejčinu za posvätný jazyk, nevhodný k používaniu v bežnom živote. Rozsiahle komunity hovoriace jidiš vo východnej Európe boli zlikvidované počas holokaustu. Z tých, čo zostali na území bývalého Sovietskeho zväzu, mnohí emigrovali v 90. rokoch 20. storočia do Izraela. Dnes často ako prvý jazyk používajú ruštinu. V USA žije najväčšia komunita v New Yorku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]