Kabala
O iných významoch výrazu kabala pozri kabala (rozlišovacia stránka).| Židia a judaizmus |
   |
| Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Blízke témy
|
Kabala (staršie názvy: kabbala[1][2], kabalistika[3][4]; z hebr. kabbálá = "prijatie, schopnosť duše pochopiť nadprirodzené idey, tradícia") je mystický smer v židovskej filozofii, ktorý sa ňou vinie od počiatku a výrazné miesto nadobúda v 9. stor. až 13. storočí. V kabale dominuje problematika kozmologická. Pojem kabaly je strešný pojem rôznych spôsobov priblíženia sa k bohu prostredníctvom koncentrácie na modlitbu, ponorením sa do seba alebo vykonávaním mystických praktík.
Rozlišuje sa teoretická kabala a praktická kabala: Teoretická kabala sa usiluje o poznanie, praktickej kabale ide o mágiu, vytváranie amuletov, o praktické dôsledky gematrie. Cieľom praktickej kabaly bolo často urýchlenie príchodu Mesiáša na zem.
Kabalisti študovali rôzne možnosti označenia boha, mnohosť božieho zjavenia a jednotu v jeho pozadí (kabala je v tomto zmysle monistická) (Boh#Kabala). Stvorenie má stupne a svet je rozdelený na duchovné sféry (sfira).Sféry, ktoré sú nám najbližšie, majú vlastnosti prístupné nášmu chápaniu; čím sú sféry bližšie k bohu, tým sú pre nás nepochopiteľnejšie. Medzi sférami existuje komunikácia v oboch smeroch. Človeku sa v systéme sfér pripisuje nezastupiteľná funkcia ako udržiavateľovi existencie sveta. Prvý človek bol nebeský, čistý a vládol prírode. V jeho duši boli zastúpené duše všetkých neskorších ľudí. Kabala verí v prevteľovanie. Dejinný vývoj vedie k zhmotneniu sveta prostredníctvom hriechu. Dnešný svet má narušenú prirodzenú rovnováhu komunikácie medzi jednotlivými sférami, tento stav sa napraví po príchode Mesiáša. Zlo vzniklo rozbitím sefirot, ktoré boli obalmi alebo nádobami udržiavajúcimi božské prvotné žiarenie. Rozbitie spôsobilo zhmotnenie sveta, ale na všetkých črepinách zostali zvyšky prvotného žiarenia. Boh sa odráža vo všetkom, dokonca aj v zle.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ONDREJOVIČ, Dušan. Dejiny náboženstiev. 3. nezm. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 92 s. ISBN 80-223-1441-2. S. 31.
- ↑ KVAČALA, J. R. Počiatky publicistiky mierotvornej (pacifickej). Turčiansky Sv. Martin, 1934, S. 5
- ↑ kabala, kabalistika. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 581, 582
- ↑ кабалистика. in: Словарь русского языка: В 4-х т. / РАН, Ин-т лингвистич. исследований. — 4-е изд., стер. — М.: Рус. яз.; Полиграфресурсы, 1999. Т. 2. К—О. — С. 10.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SCHOLEM, Gersholm. Hlavní proudy židovské mystiky. Preklad Martin Machovec. 1. vyd. Praha : Argo, 2017. 543 s. (Logos; zv. 12.) ISBN 978-80-257-2430-9.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kabala
