Charkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Charkov
(Харків – Charkiv)
Charkiv
mesto
Námestie slobody
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Charkovská oblasť
Nadmorská výška 148 m n. m.
Súradnice 50°00′21″S 36°13′45″V / 50,00583°S 36,22917°V / 50.00583; 36.22917
Rozloha 370 km² (37 000 ha)
Obyvateľstvo 1 446 107 (1.1.2019)
Hustota 3 908,4 obyv./km²
Vznik 1654
Časové pásmo SEČ (UTC+2)
 - letný čas SELČ (UTC+3)
PSČ 61001 – 61499
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charkov[1] (ukr. ХарківCharkiv; rus. ХарьковCharkov) je mesto na severovýchode Ukrajiny, administratívne centrum Charkovskej oblasti. Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.

Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.

V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.

Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.

Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynulo. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Charkov je popri Kyjeve a Ľvove hlavným dopravným uzlom krajiny. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport), ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy, ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.

Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.

Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:

  • Barabashovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
  • Blagoveshinskiy
  • Raiskiy

Správne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.

Správne rozdelenie Charkova

Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.

Okresy Charkova:

  • Kholodnohírs'kiy
  • Shevchenkivsʹkyy
  • Kyyivsʹkyy
  • Moskovsʹkyy
  • Nemyshljansʹkyy
  • Industrialʹnyy
  • Slobidsʹkyy
  • Osnov'jansʹkyy
  • Novobavars'kyy

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Charkov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [2022-01], [cit. 2022-10-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charkov

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charkov na českej Wikipédii.