Varna (Bulharsko)
| Varna | |
| Варна | |
| Mesto | |
Pobrežie vo Varne | |
| Prezývka: Морската столица Morské hlavné mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Varna |
| Nadmorská výška | 80 m n. m. |
| Súradnice | 43°13′00″S 27°55′00″V / 43,21667°S 27,91667°V |
| Rozloha | 238 km² (23 800 ha) |
| Obyvateľstvo | 360 756 (2005) |
| Hustota | 1 515,78 obyv./km² |
| Primátor | Kiril Yordanov |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
| PSČ | 9000-9030 |
|
Poloha Varny v Bulharsku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Varna | |
| Webová stránka: varna.bg | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |

Varna (starší názov Stalin) je tretie najväčšie mesto v Bulharsku. Má vyše 350 000 obyvateľov. Je sídlom Varnanskej oblasti.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží pri ústí rieky Provadijska reka do Čierneho mora. V meste je významný prístav, medzinárodné letisko, výroba motorov, lodenice. Sú tu aj sanatóriá a je to rekreačné stredisko.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto založili Gréci v 6. stor. pred Kr.. V staroveku bolo známe ako vojenský tábor Odessos. V roku 1444 pri Varne Turci porazili kresťanské vojsko na čele s poľským kráľom Vladislavom III. (na predmestí je mauzóleum na pamiatku tejto bitky). V roku 1878 sa Varna stala súčasťou nezávislého Bulharska a nastal jej rozvoj.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky
Pravosláva katedrála, postavená v rokoch 1884 až 1886. Jej základný kameň položil Alexander Battenberg (prvé knieža novodobého bulharského štátu) v roku 1880. Medzi najkrajšie pamätihodnosti katedrály patrí jemne vyrezávaný ikonostas, ktorý vytvorili macedónski majstri z mesta Debar.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Fritz Zwicky, (* 1898 - † 1974), švajčiarsko-americký astronóm
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Varna (Bulharsko)
