Lev Davidovič Landau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Lev Davidovič Landau
sovietsky teoretický fyzik
Lev Davidovič Landau
Narodenie 12. január 1908
Baku
Úmrtie 1. apríl 1968 (60 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Lev Davidovič Landau

Lev Davidovič Landau (rus. Лев Давидович Ландау; * 22. január 1908, Baku – † 1. apríl 1968, Moskva) bol azerbajdžanský (sovietsky) fyzik židovského pôvodu, ktorý prispel k rozvoju mnohých oblastí teoretickej fyziky.V rokoch 1926-1927 publikoval svoje prvé práce z teoretickej fyziky. Od roku 1929 strávil pol roka v zahraničí, v Dánsku, Anglicku a Švajčiarsku, kde pracoval s poprednými teoretickými fyzikmi.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 22. januára 1908 v Baku v dnešnom Azerbajdžane v židovskej rodine inžiniera pracujúceho v naftovom priemysle Davida Ľvoviča Landau a lekárky Ľubovi Veniaminovny Garkavi-Landau. Obaja jeho rodičia pochádzali z Bieloruska. Lev Davidovič Landau vyrastal v Baku, kde absolvoval štúdium na židovskom gymnáziu. Mal veľké nadanie na matematiku, vedel derivovať a integrovať v 14 rokoch. Vďaka týmto schopnostiam mu bolo umožnené zapísať sa na univerzitu v Baku len ako 14 ročnému. V roku 1927 ako 19 ročný absolvoval štúdium na Leningradskej univerzite. Následne začal ašpirantúru na Leningradskom fyzikálno-technickom inštitúte. Ako veľmi nadanému mladému vedcovi mu bolo umožnené odcestovať do Dánska, kde spolupracoval s Nielsom Bohrom.[1] Navštívil aj Cambridge, kde krátko spolupracoval s Diracom a Zürich, kde sa stretol s Wolfgangom Paulim.

V roku 1930 publikoval svoju prácu o diamagnetizme kovov (tzv. Landauov diamagnetizmus), v ktorej vypočítal diskrétne hladiny elektrónov v magnetickom poli (Landauove úrovne) a predpovedal periodické zmeny v citlivosti v závislosti od poľa v silných poliach (de Haasov-van Alphenov jav). V roku 1933 ako prvý navrhol teóriu antiferomagnetizmu. V polovici 30. rokov spoločne s Je.M. Lifšicom pracoval na výskume feromagnetizmu a začal s ním písať desaťzväzkovú učebnicu fyziky. Toto dielo je dodnes považované za veľmi kvalitnú vysokoškolskú učebnicu, bolo preložené do 20 jazykov a dočkalo sa viacerých vydaní.

V roku 1932 bol poverený vedením teoretického oddelenia na Ukrajinskom fyzikálno-technickom ústave v Charkove. V roku 1934 mu bol za jeho vynikajúce výsledky udelený doktorát. Od roku 1937 pracoval na Ústave fyzikálnych problémov Sovietskej akadémie vied.[2] Napriek tomu, jeho veľké úspechy na poli vedy boli známe aj v zahraničí, bol v období stalinských čistiek zatknutý a vyšetrovaný ako nemecký špión.[1] Vzhľadom na jeho židovský pôvod sa jednalo o mimoriadne nezmyselné obvinenie. Prepustený bol až v roku 1939 po zásahu svojho nadriadeného prof. Piotra Kapicu priamo u Stalina. Kapica sa zaňho osobne zaručil a začal sa vyhrážať, že v prípade pokračovania Landauovej väzby prestane vykonávať ďalšiu vedeckú činnosť.

Za svoju vedeckú prácu bol v rokoch 1949 a 1953 ocenený prestížnou Stalinovou cenou. V roku 1954 získal titul Hrdina Socialistickej práce. V roku 1962 získal Nobelovu cenu za fyziku za objav supratekutosti. V roku 1962 ho zrazil nákladný automobil a cenu si preto osobne nemohol prevziať. Niekoľko mesiacov ležal v kóme. Zranenia napokon postupne prekonal ale už nikdy viac sa nevenoval vedeckej činnosti.

Medzi jeho významných študentov patrili Lev Pitaevskij, Alexej Abrikosov, Jevgenij Lifšic, Lev Gorkov, Isaak Chalatnikov, Roaľd Sagdeev a Isaak Pomerančuk.

Bol ženatý s Korou Drobanzevou, s ktorou mal syna Igora (1946). V priebehu života bol 6 krát nedobrovoľne hospitalizovaný na psychiatricej klinike.

Zomrel v dôsledku komplikácii súvisiacich so predošlým zranením vo veku 60 rokov 1. apríla 1968. Pochovaný je na Novodevičiom cintoríne v Moskve.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Goldsmith, M., 2007, Landau, Lev Davidovich. in Skolnik, F., Berenbaum, M. (Eds.) Encyclopaedia Judaica, 2nd Edition. Kat–Lies. Vol. 12, Thomson, Gale, Detroit, s. 464
  2. Landau, Lev Davidovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]